Biografia

Paulus Hector Mair patrí k osobnostiam, ktoré významne prispeli svojou činnosťou k rozvoju a rozšíreniu tzv. „Kunst des Fechtens“.

Narodil sa v roku 1517 (presný dátum nie je známy). Pracoval ako pisár v meste Augsburg, neskôr zastával úrad miestneho pokladníka a od roku 1545 mu pribudla aj funkcia zásobovateľa mesta. Medzitým sa venoval svojej najväčšej záľube – zberateľstvu. V jeho vlastníctve sa našli knihy významných šermiarskych majstrov, ako bol napr. Jörg Wilhalm, Gregor Erhart, Sigmund Ringeck, Antonius Rast, ako aj kópie Codexu Wallerstein a Talhofferove manuskripty.

Táto jeho záľuba bola nielen časovo, ale aj finančne veľmi náročná a sám za ňu zaplatil vlastným životom. Náklady súvisiace s obstaraním rukopisov a iných zberateľských kúskov boli veľmi vysoké. Okrem toho bol Mair známy tým, že rád usporadúval honosné hostiny a oslavy a jeho životný štýl môžeme označiť za viac ako len nákladný. Nebolo možné teda, aby všetko hradil len zo svojho platu. Preto sám veľakrát „hlboko“ načrel do mestskej pokladnice, začo bol aj v roku 1579 svojimi pánmi odsúdený na smrť obesením. Jeho sprenevery voči mestu zostávali dlho neodhalené. K samému odhaleniu prišlo skôr náhodne ako zámerne; potom ako sa Mair pohádal z bližšie neznámych príčin s jedným neprajníckym, závistlivým úradným pomocníkom, boli preverené všetky daňové knihy a na základe zistených skutočností bol Mair odsúdený a popravený ako zlodej. Zomrel 10. decembra 1579 vo veku 62 rokov.

Počas svojho života zozbieral Mair ako som už uviedla viacero rukopisov známych šermiarskych majstrov, z ktorých mnohé sú dodnes zachované, možno práve vďaka nemu. Okrem širokej zbierky kníh vlastnil aj obdivuhodnú zbierku zbraní a iných vzácností. Chorobné velikášstvo, ktoré sa prejavovalo v jeho prípade hlavne neukojiteľnou potrebou po vzdelaní a dokonalosti, ho priviedlo k myšlienke zachytiť "Feinheit der Lehre", čiže vznešenosť učenia ako takého v novom diele, ktoré by predstihlo doterajšie diela nielen v bohatosti obsahu, ale aj hĺbky. A tak vznikli jeho tri vlastné diela (kompendiá). Každé kompendium je dvojzväzkové, napísané v latinčine, nemčine alebo v kombinácii týchto dvoch jazykov. Ilustráciami knihu doplnil Jörg Breu mladší. Ich vznik sa odhaduje na prvú polovicu 5. desaťročia, čiže roky 1542 príp. 1543.

Pri písaní týchto kníh nevystupoval Mair ako laik, ako by sa mohlo zdať, ale sám sa osobne priúčal u popredných majstroch, ktorých mená nám však nie sú bližšie známe. Mair preferoval tradičné poslanie šermu, a preto dúfal, že aj medzi tými, ktorí hlboko zatracovali a ľahostajne sa dívali na už spomínané „Kunst des Fechtens“, prebudí aspoň zopár nadšencov, prívržencov, ktorým by mohol odovzdať to, čo sa sám naučil a tak sa zaslúžil o zachovanie tradície ako takej.

Podarilo sa mu zverbovať dvoch už pomerne skúsených šermiarov, ktorí sa pod jeho vedením priúčali umeniu 'artis athleticae'. Postupne si osvojovali rôzne techniky a postupy boja, ktoré si častokrát, ako sa sám Mair vyjadril, vyžadovali vynaložiť ba priam „sizyfovské úsilie.“

Diela

Cod. icon 393, Paulus Hector Mair, Mníchov
Toto dielo sa nachádza v bavorskej štátnej knižnici v Mníchove. Prvý zväzok obsahuje 309, druhý 303 listov. Je vyhotovené v latinčine a vzniklo po roku 1542. Patrí medzi obsahovo najbohatšie, ale aj najnákladnejšie dielo ilustrované Jörgom Breuom mladším. V roku 1567 toto kompendium odkúpil za enormne vysokú cenu 800 florintov vojvoda Albrecht z Bayernu. Po obsahovej stránke dielo zachytáva príklady boja s dlhou/krátkou palicou, kopijou, dlhým mečom, tesákom, kordom, dýkou, halapartňou, kosou, cepom, obuškom, ako aj postupy pri zápasení, pravidlá súbojov, knihy o turnajoch, súbojoch v pancieroch, …

 


Mscr. Dresd. C 93/94, Paulus Hector Mair, Dresden
Dielo je uložené v saskej mestskej knižnici. Vzniklo taktiež po roku 1542. Opäť ide o dvojzväzkové kompendium, má 244 a 328 listov, písané v nemčine. V obsahu nájdeme všeobecné výklady k šermu, Liechtenauerovo učenie dlhého meča, správy zo súbojov medzi Dieboldom Giszom/Seitzom von Altenheim a Nigleusom Marschalchom/Dietrichom Hachsenackerom, príklady súbojov so smrteľnými následkami, …

Cod. Winob. 10825/26, Paulus Hector Mair, Viedeň
Nachádza sa v Národnej knižnici vo Viedni. Je to latinsko-nemecké dielo. Má 270 a 343 strán.

Na záver môžem už len dodať, že Paulus Hector Mair bol a aj zostane významnou a pre šerm prínosnou osobnosťou. Neváhal vystaviť svoj vlastný život za cieľom zachovania hodnoty a tradície „Kunst des Fechtens mit dem langen Schwert“. Zároveň ho môžme vnímať aj ako poslednú osobu, ktorá sa snažila predstaviť alebo priblížiť celkové západoeurópske šermiarske umenie, vrátane jeho histórie.

 

Zoznam rukopisov, ktoré Mair odkúpil s uvedením roku ich odkúpenia a autora:
1544 Cod. 1.6.2.2 J. Wilhalm
1552 skicár J. Wilhalma
1552 nákresy A. Rasta na základe ktorých bol zostavený rukopis Schätze 82 Reichstadt
1556 Cod. Wallerstein anonym
1560 Cod. 1.6.4.4 G. Erhart von Augsburg
1561 Cod. 1.6.2.3 J. Wilhalm
1561 Cod. 1.6.2.1 Hans Talhoffer
1566 Cod. 1.6.2.5 Sigmund Schining

Ostatní šermiarsky majstri, ktorých rukopisy P. H. Mair postupne odkúpil

Antonius Rast, z povolania mečiar, pochádzajúci z Nürnbergu, zomrel vo veku okolo 70 rokov v 1549, za života 'ain maister des langen schwerts', čiže majster dlhého meča. Dnešný rukopis uschovaný v archíve mesta Augsburg vedený pod menom Rast nie je originálom, ale len odpisom, ktorý nechal vyhotoviť P. H. Mair. Sám ho aj dokončil vložením vlastných statí. Kresby, ktorými je rukopis ilustrovaný vznikli v dielni maliara Heinricha Vogtherra v roku 1553.

Leonhart Zollinger, niekde uvádzané aj Sallinger, Sollinger, atď. Výrobca nožov, šermiar, nasledovník Liechtenauera. Mair Zollingera spomína vo svojich dielach dvakrát a síce v roku 1559 a 1561. V prvom prípade daroval Zollinger jeden zo svojich mečov ako cenu do turnaja, v druhom prípade ako vodcu mečového tanca, ktorý bol predvádzaný pri príležitosti návštevi vojvodu Albrechta IV. z Bayernu. L. Zollinger bol blízky priateľ Jörga Wilhalma. Aj keď sám nenapísal žiaden nám známy rukopis, prispel aspoň obsahovo k dielu J. Wilhalma Cgm 3712. Poukázal v ňom na potrebu naučiť žiakov rešpektu voči majstrom a upozornil nato, aby sa žiakmi nadobudnuté vedomosti nerozširovali medzi nehodných.

Jörg Wilhalm, z povolania klobúčnik, autor piatich rukopisov (Cod. 1.6.4.5, Cod. 1.6.2.3, Cgm 3711 a Cod. 1.6.2.2). Cgm 3712 dopĺňa spomínanú päticu diel, ale obsahovo sa odlišuje od ostatných. Je skôr súhrnným rukopisom, ktorý zahŕňa aj skriptá iných pisateľov. Inšpiráciu pre svoju tvorbu prevzal s Cod. 862 (Donaueschingen, autor neznámy). Vyobrazené kresby z tohoto diela sú takmer identické s tými, ktoré sú zakreslené v manuskriptoch z roku 1523. Je nutné povedať, že Wilhalm neskopíroval tieto kresby tak ako boli v Cod. 862, ale sám ich súčasne kostýmovo aktualizoval.

zdroj: Hans-Peter Hils, Meister Johann Liechtenauers Kunst des langen Schwertes, 1985