Zdroje

Anonym (KK5013)

Harnischfechtbuch typu Gladiatoria (Ms. Germ. Quart 16) je nádherne ilustrovanou knihou z neďalekej Viedne. Na rozdiel od Gladiatorie je však obsahovo skromnejšia. V kniha nájdeme štandardné bojové situácie harnischfechtenu. Hod oštepom, šerm mečom (halbschwert), tarčou, dýkou, zakončuje zápas a zdolávanie na zemi.

Anonym cca. 1300 (I.33)

Towerský fechtbuch je najstaršia známa učebnica šermu. Pojednáva čisto o boji buklerom (pästným štítom) a mečom. Základ tvorí sedem polôh a z nich nadväzujúce akcie, ktoré sú v knihe vysvetlované učiteľom (kňazom/mníchom) a jeho žiakom. Manuskript vznikol na nemeckej pôde a pravdepodobne na konci 13. storočia, alebo na začiatku storočia štrnásteho.

Anonym cca. 1389 (Hs. 3227a)

Najstarší manuskript obsahujúci Lichtenauerove umenie - Kunst des Fechtens. Autor vložil do diela osobný vklad, ktorý sa v neskorších dielach hľadá ťažšie. Text obsahuje nekompletné glosy k Zedlu, ale pridáva niektoré užitočné takticko-strategické rady. V diele sa nachádzajú verše a učenie Hanka Döbringera, Josta von der Nyssen, Niclasa Prewsena a Andreasa Juda.

Anonym Fechtbuch 1508 (E.1939.65.341)

Unikátny manuskript spomedzi spektra šermiarskych manuskriptov. Zachytáva textom a výnimočne i obrazom Ringeckove glosy k Lichtenauerovmu Zedlu. Obsahuje učenie Hanka Döbringera, Andreasa Juda, Niclasa Prewsena a Jost von der Nyssena, ktoré bolo doposiaľ známe len z anonymného manuskriptu Hs. 3227a. Nasleduje učenie Martina Sibera, Hundsfelda, Liegnitzera, pokrsteného žida, majstra zápasu Otta, šerm na koni a v zbroj podľa Lichtenauera. (Transkripcia)

Anonym Goliath 1510 (Ms. germ.quart 2020)

Hrubý zväzok zachytáva textom i obrazok kompletnú paletu bojových kombinácií. Lichtenauerov Zedel s ilustráciami, zápas, dýku, harnischfechten, boj na koni. Sekcia dlhého meča sa javí byť ovplyvnené Lewovymi výkladmi Zedlu. Kniha patrí k jadru spisov nutných k štúdiu umenia šermu Lichtenauerovej línie.

Anonym Solothurner codex ?1490 (S554)

Tento manuskritp obsahovo patrí do séria manuskritpov Paulusa Kala. Vo fragmentoch identiciky zahováva rovnaké stucky ako CGM1507, alebo KK5126. Ibe jeden obrázok sa nenachádza ani v jednom zo spomínaných manuskriptov. Talianska analýza tohto diela ho určuje na roky 1508-1514 avšak podľa nás by mohol byť vznik tohto diela posunutý i o 20 rokov hlbšie do histórie.

Anonym, 1591 (Cod Guelf. 83.4 Aug. 4º)

Kniha Cod Guelf. 83.4 Aug. 4° z úplného konca 16. storočia zobrazuje netradične krvavé súboje s dlhý mečom, keď už táto zbraň výrazne ustupuje do úzadia. Techniky obsahuje velky podiel útokov na ruky, čo tiež nebýva až tak časte pri langschwerte. Vo zväzku sa ďalej nechádza boj palicou, halapartňou, dýkou, cvičným tesákom a zápas. Nazavislé na Lichtenauerovskej tradícií.

Anonym, cca. 1440 (Cod. Vindob. B 11093)

Túto knihu anonymného autora pojednávajúcu zväčša o šerme v zbroji na zemi (harnischfechten) by sme datovali podľa ilustrácií približne do 40. rokov 15. storočia. Neobsahuje žiaden popis, len vyobrazenia techník harnischfechtenu s mečom a streitaxtom, a v menšej miere i zápas.

Anonym, cca. 1510 (Libr. pict. A 83)

Zatiaľ anonymný fechtbuch zo začiatku 16. storočia pripomína svojou kresbou iný fechtbuch priradený Albrechtovi Dürerovi. Skladá sa zo štyroch častí. Prvá vykresľuje šerm v zbroji. Druhá zobrazuje šerm dlhým mečom bez zbroje (blossfechten). Tretia šerm mečom a pästným štítom a posledná zápas dýkou.

Anonym, Cod. 5278

Cod. 5278 uložený vo Viedni je kódex štýlu Bellifortis, kde sa na cca. na 18 fóliách nachádza zopár šermiarských vyobrazení. Pri porovnaní so známym dielom Fiore dei Liberiho z Novatiho faksimile nachádzame rovnaké ilustrácie. Avšak nie všetky techniky v Cod. 5278 sú zahrnuté aj v spomenutom Liberim. Tie ale naopak nachádzame v Ludwigovi Eybovi.

Anonym, Codex Wallerstein cca. 1470 (Cod. I.6.4°.2)

Fechtbuch, ktorý ako sa ako jeden z mála kníh venuje šermu dlhým mečom mimo lichtenauerovskej tradície. Podľa kostýmov šermujúcich postav, by sme ho zaradili do 70. rokov 15. storočia. Obsahuje aj šerm tesákom, zápas i šerm v zbroji. Manuskript sa stal predlohou pre Albrechta Dürera (1512) ako i pre Mairom prepísanu verziu Antonia Rasta.

Anonym, koniec 15. storočia (Cod Guelf. 78.2 Aug. 2º)

Manuskript Cod Guelf. 78.2 Aug. 2° sa skladá z výrazne odlišných 3 častí. Prvá časť zobrazuje blossfechten s dlhým mečom, kopijou, buklerom a zápas. Ilustrácie nie sú podporené textom, ale na prvých stranách nachádzame Lichtenauerov Zedel. Druhá časť je kópiou ilustrácii z kníh typu Gladiatoria. A posledná časť je venovaná obliehaniu a lá Bellifortis, či Thott 290 2°.

Anonym/Paulus Hector Mair/Gregor Erhart 1545? (Cod. I.6.2°.4)

Zaujimavý manuskript neistého dáta, vyzerá ako zmes rôznych diel. V úvode sa dve časti venujú zápasu a nachádzame tu aj meno Albrechta Durera a rok jeho šermiarsko-zápasníckej knihy 1512, avšak podľa kresieb to nie je Dürer ale Gregor Erhart. Ďalej nasleduje pár obrázkov, akoby zo "staršej doby", s mečom a pästným štítom. Poslednú a najväčšiu časť tvorí možný koncept Mairovho Viedenského diela.

Czynner Hans 1538 (MS. 963)

Hans Czynner je autorom vcelku veľkého manuskriptu z Passova rozdeleného do dvoch častí. V prvej sa nachádza ilustrovaný súboj v zbroji s mečmi a dýkami (Niektoré ilustrácie zostali nedokreslené). Druhá, čisto textová, časť obsahuje čiastočné odpisy Juda Lew, časti o harnischfechtene, či šerme pästným štítkom.

Danzig Peter 1452 (Cod. 44 A 8)

Člen Gesellschaft Lichtenauers zanechal po sebe výnimočné hutné a kompexné dielo v knihe, ktorá zachytáva Lichtanuerov dlhý meč, šerm na koni (Rossfechten), Lignitzerov harnischfechten, zápas, meč a pästný štít. Ďalej nasleduje Hundsfeldov harnischfechten, zápas, dýka, rossfechten, Ottov zápas a zakončuje Lichtenauerov hanrischfechten.

Dürer Albrecht 1512

Tento slávny umelec sa podpísal i pod šermiarske dielo, ktoré zahŕňa veľké množstvo zápasníckych techník, poväčšine inšpirovaných z Cod.I.6.4.2. Na pár kresbách zachytáva i šerm tesákom a text je ovplyvnený Lichtenawerovsko/Lecküchnerovskou líniou. Dürerove dielo spracoval v roku 1910 Friedrich Dörnhöffer

Egenolph Christian, Der Altenn Fechter an fengliche Kunst, 1531

Táto tlačená kniha býva často spájaná s menom Hans Lecküchnera. Možno dodať, že neprávom a nie je ani úplne jasné prečo sa tak stalo.Obsah knihy je len mierne modifikovaný Paurenfeindt vydaný 1516.

Erhart Gregor 1533 (E.1939.65.354)

Manuskript pôvodne uložený v Augsburgu, dodnes na Internete často považovaný za stratený. Prvá časť manuskriptu značne kopíruje stránky o dlhom meči z Wilhalmovho CGM 3711. Umelec Erhart sa nezaprel a obrázky, i keď len načrtnuté, vyžarujú skúsenejšiu kresličskú ruku. Po dlhom meči nasleduje zápas s dýkou i bez nej, Lichtenauerov tesák, oštep. Circa 150 folií.

Eyb, Ludwig von, 1500 (B 26)

Rozsiahla a veľmi pozoruhodná kniha z dielne Ludwiga (VI.) von Eyba zum Hartenstein obsahuje boj s rozličnými zbraňami. Meče, kopie, hakové štíty, pästné štíty, zápas, to všetko tu obsiahnuté nesie zároveň aj náznak inšpirovania sa Talianmi. Druhú polovicu knihy tvorí podobne ako Kyeserov Bellifortis, či Talhoffer (1459) prehľa obliehacích zariadení.

Falkner Peter cca. 1490 (P 5012)

Majster Peter Falkner, roku 1502 hauptman Markusákov, zanechal po sebe dielo obsahujúce state o šerme dlhým mečom, tesákom, dýkou, palicou, či boji v plnej zbroji pešmo i na koni, dokonca i o súboji podľa franského práva. Jednotlivé vyobrazenia niekoho nabádajú k myšlienke, že sa autor nechal inšpirovať dielom Paula Kala.

Folz Hans (Q 566)

Zopár strán venovaných šermu sa nachádza aj v rozsiahlej knižnej zbierke Hansa Folza z Weimaru. Niečo o tejto zaujímavej osobe sa možete dočítať na stránka wikipédie. Časť venovaná šermu sa zaoberá 14 stuckmi nelichtanauerovského systému, avšak nasledujúce verše jasne vykazujú, že autor poznal Zedel, a jeho istá forma sa nachádza aj v závere tohot krátkeho pojednania.

Gladiatoria cca. 1440 (Ms. Germ. Quart. 16)

Knihu anonymného autora nespadajúcu do Lichtenawerovej tradície by sme podľa kostýmov mohli datovať niekde k roku 1440. Väčšina knihy sa venuje boju v plnej zbroji, od hodu kopijou až po zápas dýkou. V menšej miere tu nájdeme iné kombinácie zbraní. Boj hákovým štítom (stechschild) a mečom, pästným štítmom a mečom, či unikátnym vyobrazením štítu, ktorý autor nazval uhorským štítom.

Kal Paulus (CGM 1507)

Toto dielo Paula Kala patrí k tomu lepšiemu, čo ponúkaju obrazové fechtbuchy. Knižka obsahuje historicky významný zoznam Lichtenauerovej spoločnosti (Gesellschaft Lichtenauwers), 16 majstrov - nasledovníkov Lichtenauerova. Kal zaradil do obsahu harnischfechten s havraním zobákom (streitaxt), rossfechten, blossfechten s dlhým mečom, mečom a pästným štítom, tesákom, zápas, či boj dýkou.

Kal Paulus (Ms. 1391)

Kratšie dielo Paulusa Kala bez textových popiskov. Zobrazenia zväčša kopírujú ilustrácie z manuskriptu CGM 1507. Kal je často prirovnávaný k Talhofferovi, avšak oproti neskorším Talhofferovým počinom sa viac drží Lichtenauerovho učenia a názvoslovia.

Leckuechner Johannes 1478 (CPG 430)

Prvé zachované dielo Majstra Hansa Leckuchnera z Norimbergu venované výhradne tesáku. Učenie vychádza z Lichtenauerovho dlhého meča, a má aj podobne sformulovaný Zedel. Nájdeme tu napríklad prvú písomnú zmienku a tom, že ľavá ruka má byť na chrbte ako aj to, že v istých prípadoch berie Leckuchner ohľad a radí, čo robiť, ak nechceš zabiť, alebo zraniť súpera.

Leckuechner Johannes 1482 (CGM 582)

Rozsahovo obrovské dielo venonované výhradné čisto šermu tesákom tvorí jednoznačne základný kameň akehokoľvek štúdia tesáku (langmesser). Z textov a obrázkov vidno, že šerm tu je praktikovaný aj ako cvičenie, školské šermovanie. Systém šermu tesáku bezpochýb výchadza s Lichtenauerovho Zedlu pre dlhý meč.

Lew Jud, cca. 1450 (Cod. I.6.4°.3)

Diela a učenie žida Lewa je jedným z nosných pilierov interpretácií Lichtenauerovho Kunst des Fechtens. Popri Ringeckovi a Danzigov ho možno podľa drobných odchyliek označiť sa pôvodcu interpretačnej vetvy. Manuskritp obsahuje blossfechten s langschwertom, harnischfechten podla Lewa a Hundsfelda, Lignitzerov serm buklerom, zápas žida Otta a boj na koni podľa Lichtenauera.

Mair Paulus Hecktor 1545 (Cod.icon. 393)

Divoká vášeň P.H. Maira k šermu umožnila prežitie množstva šermiarských kníh. Jej tiež vďačíme za 3 gignatické kompediá šermu. Tento čisto latinský zväzok je azda najprestižnejšou Mairovou prácou. Obsahuje boj všetkými bežnými i netradičnými zbraňami. Meče, tesáky, dýky, rapíre, zápas, palice, halapartne, píky, pästné štíty, kosy, stechschildy etc.

Mair Paulus Hecktor, po 1542 (Codex Vindobonensis 10825/26)

Viedenský Mairov kodex je rovnako ako jeho kolegovia z Drážďan a Mníchova a zachytáva komplexný prehľad šermu mnohými zbraňami, avšak narozdiel od nich je písaný dvojjazyčne. Ľahko teda porovnať, že poloha Alber, nie je hlupák, ale populus, teda topoľ...

Mair Paulus Hector po 1542 (Mscr.Dresd.C.93)

Nemecká verzia Mairovho diela sa zachovala v dvoch zväzkoch po 244 a 328 listov. V prvom nachádzame šerm dlhým mečom, tesákom, kosákom, halapartňou, či dreveným kyjakom. Dielo ďalej obsahuje správy zo súbojov medzi Dieboldom Giszom/Seitzom von Altenheim a Nigleusom Marschalchom/Dietrichom Hachsenackerom, príklady súbojov so smrteľnými následkam.

Meyer Joachim 1560 (Msc. A4°2)

Meyer nepatrí k našim obľúbeným autorom a tento jeho pôvodný rukopis sa výrazne neodlišuje od 3 časti dlhého meča Meyerovej tlačenej knihy z neskorších edicií. Z jeho rukopisov sa javí šerm dlhým mečom už iba ako prežívajúci šport, a ta-tam je pôvodné ostré bojové umenie.

Meyer Joachim 1570 (Mss. var. 82)

Dlhší čas neznámy fechtbuch signovaný Joachimom Meyerom. Jeho existencia dáva skôr nový pohľad na históriu šermu ako na šerm ako taký. V prvej časti nachádzame umenie dlhého meča podpísané Sigmundom Einringom. Je možné, že predlohou tejto sekcie bol manuskript E.1939.65.341, vtedy ešte kompletný. Nasleduje pravdepodobne učenie žida Lewa, a potom Martina Sibera.

Meyer Joachim, Gründtliche Beschreibung des Fechtens, 1570

Toto známe Meyerovo dielo patrí k najštudovanejším prácam Nemeckého šermu, azda kvoli túžbe po systematickejšej učebnici. I keď Meyer jednoznačne pozná a vychádza z umenia svojich predkov, výrazne toto učenie mení na svoj obraz (Na dopyt doby? K lepšiemu?) a vytvára rozsiahlu učebnicu šermu dlhým mečom, tesákom, rapírom etc.

Paurnfeindt Andreas 1516 (E.1939.65.357)

Paurenfeindtove knihy patria medzi prvé tlačené šermiarske knihy. Dielo je ovplyvnené Lichtenauerovou tradíciou, i keď forma je značne netradičná. Der Altenn Fechter anfengliche Kunst publikovaný Egenolphom sa odlišuje od Paurenfeindta aspoň v obrázkoch, avšak Sollingerov rukopis (Cod. 1.6.20.2) kopíruje presne text aj štýl a prevedenie ilustrácií.

Paurnfeindt Andreas, La noble science des ioueurs despee 1538

Paurenfeidtove knihy sa nám zachovali v dvoch jazykových mutáciach. V nemčine a francúzštine. Táto kniha je francúzskou verziou skôr vydanej Paurenfeindtovej knihy v nemčine. Narozdiel od nej, túto nachádzame dodatočne ofarbenú.

Rast Antonius 1552 (Schätze 82 Reichsstadt)

Dielo dal spísať Paulus Heckto Mair z pozostatkov učenia Antonia Rasta, majstra dlhého meča v Norimbergu, ktorý zomiera v roku 1549 ako 70 ročný. Manuskript obsahuje zápas, boj dýkou, tesákmi, dlhým mečom, ďalej súboje v zbroji na koni a na zemi. Spis výnimočne obsahuje aj techniky s dlhou palicou. Kniha končí vyobrazením rôzných konských úzd. Ilustrované kusy verne kopíruju Cod. I.6.4.2 známy ako Codex Wallerstein.

Ringeck Sigmund (Mscr. Dresd. C 487)

Takmer kultové dielo Sigmunda Ringecka podáva vlastný pohľad na Lichtenauerove učenie. Obsahuje state, nie úplne bežné pre Danzigovskú vetvu, čím sa stáva zaujimavým. Pekné prepojenie sa dá nájsť s fecht a ringerbuchom E.1939.65.341, ktorý je tiež podpísaný Sigmundom Emringom. (viď. Amring v Gesellschaft Lichtenauers)

Schninig Sigmund 1539 (Cod. I.6.2°.5)

Obsahovo zvláštne dielo od Schniniga podáva učenie Hansa Medla (chybne uvádzaného ako Niedla) a osobitým spôsobom vysvetľuje bežne inak chápané verše Zedlu. To, že sa interpretačne líši od hlavného prúdu dodáva tomtu fechtbuchu istú vynimočnosť, aj keď sa o niektorých jej tvrdeniach ta polemizovať. Úvod knihy je pre históriu šermu o to dôležitejši, že obsahuje históriu Markusákov, čim dáva šermiarsky obsah do kontextu doby.

Speyer Hans 1491 (M I 29)

Speyerove dielo stojí za pozornosť nie len kvôli technikám začlenených v Zedli, ktoré nemožno nájsť u iných autorov, ale aj kvôli zoznamu, kde menuje krajiny odkiaľ pochádza veľa dobrých majstrov šermu. Na prvom mieste v zozname (azda náhodou?) stojí Uhorsko. Fechtbuch ďalej obsahuje učenie žida Otta, Lewa a Martina Hundsfelda.

Talhoffer Hans 1443 (Ms. Char. A 558 )

Pravdepodobne ide o Talhofferovov šermiarsky debut. Nachádzame v nej text: "Táto kniha je Hansa Talhoffera" a neskor narazíme na tradičný symbol vyskytujúci sa vo všetkých Talhofferových knihách a to dva zkrížené meče v korune. Viac o tomto symbole a osobe Talhoffera v referáte v sekcií materiálov. Kniha obsahuje Lichtenauerov i Ottov Zedel, hanrischfechten, boj stretaxtami, dýkou, či štítom a kyjom podľa Franského práva.

Talhoffer Hans 1446-1459 (Hs. XIX. 17-3 )

V poradí druhý fechtbuch Hans Talhoffera obsahuje súboj v zbroji, boj dýkou, zápas, boj kopiou/palicou a zopár techník k boju na koni. Kniha bola pravdepodobne zostavena pre Leutolda Koenigsegga, ktorý je aj viac krát v nej zobrazený načúvajúc Hansovi Talhoferovi. Tento manuskripty takmer presne zodpoveda reprintu Gustava Hergsella a jeho Ambrasser Codexu.

Talhoffer Hans 1459 (78 A 15)

Velmi podobný fechtbuch ako je Hs. XIX, 17-3 (Ambrasser Codex). Hils ho datuje do roku 1459. Kniha asi vznikla pre bratov Dávida a Buppelma von Stain, ktorý sa tiež učili Umeniu od majstra Talhoffera. Na rozdiel od Hs. XIX, 17-3 navyše obsahuje niektoré obrázky zo šermu tesákom, cepom a palicou. Za veľmi zaujímavé považujeme vyobrazenie súbojových zbraní a odenia.

Talhoffer Hans 1459 (Thott 290 2º)

V tomto pozoruhodnom Talhoferovom fechtbuchu už znateľne rozpoznať odklon od Lichtanuera, resp. razenie si vlastnej cesty, vlastného Zedlu a názvoslovia. Kniha je zaujímavá aj tým, že zobrazuje menej tradičné obliehacie stroje a techniku podľa vzoru Keyeserovej Bellifortis z roku cca. 1405. Popisuje súdne súboje podľa Franského a Saského práva, boj tesákom a havraním zobákom.

Talhoffer Hans 1467 (Cod. icon. 394)

Najznámejší fechtbuch vôbec a to vďaka reprintu Gustava Hergsella z roku 1887, ktorý možno spôsobil viac škody ako úžitku. Nielenže obsahoval chybné transkripcie popiskov, ale zároveň spopularizoval a vypichol knihu, z ktorej nemožno pochopiť ani len elementárne poznatky o pôvodnom šerme. Preto bola dlhú dobu "Nemecká škola" dezinterpretovaná a zromantizovaná.

Talhoffer Hans, kópia 17. st (Cod. Guelf. 125.16 Extrav)

Kniha z 17. storočia je čiastočnou kópiou iných dvoch Talhofferových diel. Ms. Chart. A558 a Cod. icon 394. Konkrétne z prvej vyberá prípravu na súdny súboj a z druhej súboj medzi ženou a mužom, kde je muž po pás v jame.

Wilhalm Jörg (1522)/Lienhart Sollinger (Cod. I.6.2°.2)

Jeden zo série plne ilustrovaných fechtbuchov Wilhalma s dodatkom učenia od Lienharta Sollingera, ktoré verne (i obrazovo) kopíruje dielo Andre Paurenfeindta. Wilhalmova časť sa len mierne odlišuje od jeho ďalšieho diela CGM 3711. Po sekcii venovanej dlhému meču nasleduje modifikovaná verzia Lichtenauerovho Zedlu.

Wilhalm Jörg 1522 (CGM 3711)

Zaujímavo plne ilustrovaný fechtbuch klobúčnika Wilhalma obsahujúci množstvo obrázkov snažiac sa zachytiť pôvodný Lichtenauerov systém. Kniha obsahuje šerm dlhým mečom a harnsichfechten. Textové popisy sú slabšej informačnej hodnoty.

Wilhalm Jörg cca.1522 (Cod. I.6.4°.3)

Wilhalm Jörg cca.1522 (Cod. I.6.4°.5)

Tradičný Wilhalmovský fechtbuch zobrazuje bojové situácie a techniky z oblasti harnischfechtenu a rossfechtenu (šermu na koni). Manuskript ako ho poznáme dnes je pravdepodobne len fragmentom pôvodného diela. Môžme sa domnievať, že bol pôvodne rozsahovo komplexnejší. Bohužiaľ dolné polovice stránok, kde bol popisný text sú orezané a pravdepodobne stratené.

Wilhalm Jörg, cca.1556 (CGM 3712)

Cgm 3712 možno rozdeliť na tri odlišné časti. Prvá textová časť obsahuje okrem učení známych majstrov (Lichtenauer, Ott, Hundsfeld) aj mená menej známe t.j. majster Cron, Jobst von Wirttenberg a Lienhart Sollinger. Ďašia časť je nevyfarbenou kópiou Cgm 3711. Prvá a druhá časť sú jasné indície prepojenia s knihou Gregora Erharta. V poslednej časti nachádzame 29 techník mečom a pästným štítom

	Anonym (KK5013) Harnischfechtbuch typu Gladiatoria (Ms. Germ. Quart 16) je nádherne ilustrovanou knihou z neďalekej Viedne. Na rozdiel od Gladiatorie je však obsahovo skromnejšia. V kniha nájdeme štandardné bojové situácie harnischfechtenu. Hod oštepom, šerm mečom (halbschwert), tarčou, dýkou, zakončuje zápas a zdolávanie na zemi.
	Anonym cca. 1300 (I.33) Towerský fechtbuch je najstaršia známa učebnica šermu. Pojednáva čisto o boji buklerom (pästným štítom) a mečom. Základ tvorí sedem polôh a z nich nadväzujúce akcie, ktoré sú v knihe vysvetlované učiteľom (kňazom/mníchom) a jeho žiakom. Manuskript vznikol na nemeckej pôde a pravdepodobne na konci 13. storočia, alebo na začiatku storočia štrnásteho.
	Anonym cca. 1389 (Hs. 3227a) Najstarší manuskript obsahujúci Lichtenauerove umenie - Kunst des Fechtens. Autor vložil do diela osobný vklad, ktorý sa v neskorších dielach hľadá ťažšie. Text obsahuje nekompletné glosy k Zedlu, ale pridáva niektoré užitočné takticko-strategické rady. V diele sa nachádzajú verše a učenie Hanka Döbringera, Josta von der Nyssen, Niclasa Prewsena a Andreasa Juda.
	Anonym Fechtbuch 1508 (E.1939.65.341) Unikátny manuskript spomedzi spektra šermiarskych manuskriptov. Zachytáva textom a výnimočne i obrazom Ringeckove glosy k Lichtenauerovmu Zedlu. Obsahuje učenie Hanka Döbringera, Andreasa Juda, Niclasa Prewsena a Jost von der Nyssena, ktoré bolo doposiaľ známe len z anonymného manuskriptu Hs. 3227a. Nasleduje učenie Martina Sibera, Hundsfelda, Liegnitzera, pokrsteného žida, majstra zápasu Otta, šerm na koni a v zbroj podľa Lichtenauera. (Transkripcia)
	Anonym Goliath 1510 (Ms. germ.quart 2020) Hrubý zväzok zachytáva textom i obrazok kompletnú paletu bojových kombinácií. Lichtenauerov Zedel s ilustráciami, zápas, dýku, harnischfechten, boj na koni. Sekcia dlhého meča sa javí byť ovplyvnené Lewovymi výkladmi Zedlu. Kniha patrí k jadru spisov nutných k štúdiu umenia šermu Lichtenauerovej línie.
	Anonym Solothurner codex ?1490 (S554) Tento manuskritp obsahovo patrí do séria manuskritpov Paulusa Kala. Vo fragmentoch identiciky zahováva rovnaké stucky ako CGM1507, alebo KK5126. Ibe jeden obrázok sa nenachádza ani v jednom zo spomínaných manuskriptov. Talianska analýza tohto diela ho určuje na roky 1508-1514 avšak podľa nás by mohol byť vznik tohto diela posunutý i o 20 rokov hlbšie do histórie.
	Anonym, 1591 (Cod Guelf. 83.4 Aug. 4º) Kniha Cod Guelf. 83.4 Aug. 4° z úplného konca 16. storočia zobrazuje netradične krvavé súboje s dlhý mečom, keď už táto zbraň výrazne ustupuje do úzadia. Techniky obsahuje velky podiel útokov na ruky, čo tiež nebýva až tak časte pri langschwerte. Vo zväzku sa ďalej nechádza boj palicou, halapartňou, dýkou, cvičným tesákom a zápas. Nazavislé na Lichtenauerovskej tradícií.
	Anonym, cca. 1440 (Cod. Vindob. B 11093) Túto knihu anonymného autora pojednávajúcu zväčša o šerme v zbroji na zemi (harnischfechten) by sme datovali podľa ilustrácií približne do 40. rokov 15. storočia. Neobsahuje žiaden popis, len vyobrazenia techník harnischfechtenu s mečom a streitaxtom, a v menšej miere i zápas.
	Anonym, cca. 1510 (Libr. pict. A 83) Zatiaľ anonymný fechtbuch zo začiatku 16. storočia pripomína svojou kresbou iný fechtbuch priradený Albrechtovi Dürerovi. Skladá sa zo štyroch častí. Prvá vykresľuje šerm v zbroji. Druhá zobrazuje šerm dlhým mečom bez zbroje (blossfechten). Tretia šerm mečom a pästným štítom a posledná zápas dýkou.
	Anonym, Cod. 5278 Cod. 5278 uložený vo Viedni je kódex štýlu Bellifortis, kde sa na cca. na 18 fóliách nachádza zopár šermiarských vyobrazení. Pri porovnaní so známym dielom Fiore dei Liberiho z Novatiho faksimile nachádzame rovnaké ilustrácie. Avšak nie všetky techniky v Cod. 5278 sú zahrnuté aj v spomenutom Liberim. Tie ale naopak nachádzame v Ludwigovi Eybovi.
	Anonym, Codex Wallerstein cca. 1470 (Cod. I.6.4°.2) Fechtbuch, ktorý ako sa ako jeden z mála kníh venuje šermu dlhým mečom mimo lichtenauerovskej tradície. Podľa kostýmov šermujúcich postav, by sme ho zaradili do 70. rokov 15. storočia. Obsahuje aj šerm tesákom, zápas i šerm v zbroji. Manuskript sa stal predlohou pre Albrechta Dürera (1512) ako i pre Mairom prepísanu verziu Antonia Rasta.
	Anonym, koniec 15. storočia (Cod Guelf. 78.2 Aug. 2º) Manuskript Cod Guelf. 78.2 Aug. 2° sa skladá z výrazne odlišných 3 častí. Prvá časť zobrazuje blossfechten s dlhým mečom, kopijou, buklerom a zápas. Ilustrácie nie sú podporené textom, ale na prvých stranách nachádzame Lichtenauerov Zedel. Druhá časť je kópiou ilustrácii z kníh typu Gladiatoria. A posledná časť je venovaná obliehaniu a lá Bellifortis, či Thott 290 2°.
	Anonym/Paulus Hector Mair/Gregor Erhart 1545? (Cod. I.6.2°.4) Zaujimavý manuskript neistého dáta, vyzerá ako zmes rôznych diel. V úvode sa dve časti venujú zápasu a nachádzame tu aj meno Albrechta Durera a rok jeho šermiarsko-zápasníckej knihy 1512, avšak podľa kresieb to nie je Dürer ale Gregor Erhart. Ďalej nasleduje pár obrázkov, akoby zo "staršej doby", s mečom a pästným štítom. Poslednú a najväčšiu časť tvorí možný koncept Mairovho Viedenského diela.
	Czynner Hans 1538 (MS. 963) Hans Czynner je autorom vcelku veľkého manuskriptu z Passova rozdeleného do dvoch častí. V prvej sa nachádza ilustrovaný súboj v zbroji s mečmi a dýkami (Niektoré ilustrácie zostali nedokreslené). Druhá, čisto textová, časť obsahuje čiastočné odpisy Juda Lew, časti o harnischfechtene, či šerme pästným štítkom.
	Danzig Peter 1452 (Cod. 44 A 8) Člen Gesellschaft Lichtenauers zanechal po sebe výnimočné hutné a kompexné dielo v knihe, ktorá zachytáva Lichtanuerov dlhý meč, šerm na koni (Rossfechten), Lignitzerov harnischfechten, zápas, meč a pästný štít. Ďalej nasleduje Hundsfeldov harnischfechten, zápas, dýka, rossfechten, Ottov zápas a zakončuje Lichtenauerov hanrischfechten.
	Dürer Albrecht 1512 Tento slávny umelec sa podpísal i pod šermiarske dielo, ktoré zahŕňa veľké množstvo zápasníckych techník, poväčšine inšpirovaných z Cod.I.6.4.2. Na pár kresbách zachytáva i šerm tesákom a text je ovplyvnený Lichtenawerovsko/Lecküchnerovskou líniou. Dürerove dielo spracoval v roku 1910 Friedrich Dörnhöffer
	Egenolph Christian, Der Altenn Fechter an fengliche Kunst, 1531 Táto tlačená kniha býva často spájaná s menom Hans Lecküchnera. Možno dodať, že neprávom a nie je ani úplne jasné prečo sa tak stalo.Obsah knihy je len mierne modifikovaný Paurenfeindt vydaný 1516.
	Erhart Gregor 1533 (E.1939.65.354) Manuskript pôvodne uložený v Augsburgu, dodnes na Internete často považovaný za stratený. Prvá časť manuskriptu značne kopíruje stránky o dlhom meči z Wilhalmovho CGM 3711. Umelec Erhart sa nezaprel a obrázky, i keď len načrtnuté, vyžarujú skúsenejšiu kresličskú ruku. Po dlhom meči nasleduje zápas s dýkou i bez nej, Lichtenauerov tesák, oštep. Circa 150 folií.
	Eyb, Ludwig von, 1500 (B 26) Rozsiahla a veľmi pozoruhodná kniha z dielne Ludwiga (VI.) von Eyba zum Hartenstein obsahuje boj s rozličnými zbraňami. Meče, kopie, hakové štíty, pästné štíty, zápas, to všetko tu obsiahnuté nesie zároveň aj náznak inšpirovania sa Talianmi. Druhú polovicu knihy tvorí podobne ako Kyeserov Bellifortis, či Talhoffer (1459) prehľa obliehacích zariadení.
	Falkner Peter cca. 1490 (P 5012) Majster Peter Falkner, roku 1502 hauptman Markusákov, zanechal po sebe dielo obsahujúce state o šerme dlhým mečom, tesákom, dýkou, palicou, či boji v plnej zbroji pešmo i na koni, dokonca i o súboji podľa franského práva. Jednotlivé vyobrazenia niekoho nabádajú k myšlienke, že sa autor nechal inšpirovať dielom Paula Kala.
	Folz Hans (Q 566) Zopár strán venovaných šermu sa nachádza aj v rozsiahlej knižnej zbierke Hansa Folza z Weimaru. Niečo o tejto zaujímavej osobe sa možete dočítať na stránka wikipédie. Časť venovaná šermu sa zaoberá 14 stuckmi nelichtanauerovského systému, avšak nasledujúce verše jasne vykazujú, že autor poznal Zedel, a jeho istá forma sa nachádza aj v závere tohot krátkeho pojednania.
	Gladiatoria cca. 1440 (Ms. Germ. Quart. 16) Knihu anonymného autora nespadajúcu do Lichtenawerovej tradície by sme podľa kostýmov mohli datovať niekde k roku 1440. Väčšina knihy sa venuje boju v plnej zbroji, od hodu kopijou až po zápas dýkou. V menšej miere tu nájdeme iné kombinácie zbraní. Boj hákovým štítom (stechschild) a mečom, pästným štítmom a mečom, či unikátnym vyobrazením štítu, ktorý autor nazval uhorským štítom.
	Kal Paulus (CGM 1507) Toto dielo Paula Kala patrí k tomu lepšiemu, čo ponúkaju obrazové fechtbuchy. Knižka obsahuje historicky významný zoznam Lichtenauerovej spoločnosti (Gesellschaft Lichtenauwers), 16 majstrov - nasledovníkov Lichtenauerova. Kal zaradil do obsahu harnischfechten s havraním zobákom (streitaxt), rossfechten, blossfechten s dlhým mečom, mečom a pästným štítom, tesákom, zápas, či boj dýkou.
	Kal Paulus (Ms. 1391) Kratšie dielo Paulusa Kala bez textových popiskov. Zobrazenia zväčša kopírujú ilustrácie z manuskriptu CGM 1507. Kal je často prirovnávaný k Talhofferovi, avšak oproti neskorším Talhofferovým počinom sa viac drží Lichtenauerovho učenia a názvoslovia.
	Leckuechner Johannes 1478 (CPG 430) Prvé zachované dielo Majstra Hansa Leckuchnera z Norimbergu venované výhradne tesáku. Učenie vychádza z Lichtenauerovho dlhého meča, a má aj podobne sformulovaný Zedel. Nájdeme tu napríklad prvú písomnú zmienku a tom, že ľavá ruka má byť na chrbte ako aj to, že v istých prípadoch berie Leckuchner ohľad a radí, čo robiť, ak nechceš zabiť, alebo zraniť súpera.
	Leckuechner Johannes 1482 (CGM 582) Rozsahovo obrovské dielo venonované výhradné čisto šermu tesákom tvorí jednoznačne základný kameň akehokoľvek štúdia tesáku (langmesser). Z textov a obrázkov vidno, že šerm tu je praktikovaný aj ako cvičenie, školské šermovanie. Systém šermu tesáku bezpochýb výchadza s Lichtenauerovho Zedlu pre dlhý meč.
	Lew Jud, cca. 1450 (Cod. I.6.4°.3) Diela a učenie žida Lewa je jedným z nosných pilierov interpretácií Lichtenauerovho Kunst des Fechtens. Popri Ringeckovi a Danzigov ho možno podľa drobných odchyliek označiť sa pôvodcu interpretačnej vetvy. Manuskritp obsahuje blossfechten s langschwertom, harnischfechten podla Lewa a Hundsfelda, Lignitzerov serm buklerom, zápas žida Otta a boj na koni podľa Lichtenauera.
	Mair Paulus Hecktor 1545 (Cod.icon. 393) Divoká vášeň P.H. Maira k šermu umožnila prežitie množstva šermiarských kníh. Jej tiež vďačíme za 3 gignatické kompediá šermu. Tento čisto latinský zväzok je azda najprestižnejšou Mairovou prácou. Obsahuje boj všetkými bežnými i netradičnými zbraňami. Meče, tesáky, dýky, rapíre, zápas, palice, halapartne, píky, pästné štíty, kosy, stechschildy etc.
	Mair Paulus Hecktor, po 1542 (Codex Vindobonensis 10825/26) Viedenský Mairov kodex je rovnako ako jeho kolegovia z Drážďan a Mníchova a zachytáva komplexný prehľad šermu mnohými zbraňami, avšak narozdiel od nich je písaný dvojjazyčne. Ľahko teda porovnať, že poloha Alber, nie je hlupák, ale populus, teda topoľ...
	Mair Paulus Hector po 1542 (Mscr.Dresd.C.93) Nemecká verzia Mairovho diela sa zachovala v dvoch zväzkoch po 244 a 328 listov. V prvom nachádzame šerm dlhým mečom, tesákom, kosákom, halapartňou, či dreveným kyjakom. Dielo ďalej obsahuje správy zo súbojov medzi Dieboldom Giszom/Seitzom von Altenheim a Nigleusom Marschalchom/Dietrichom Hachsenackerom, príklady súbojov so smrteľnými následkam.
	Meyer Joachim 1560 (Msc. A4°2) Meyer nepatrí k našim obľúbeným autorom a tento jeho pôvodný rukopis sa výrazne neodlišuje od 3 časti dlhého meča Meyerovej tlačenej knihy z neskorších edicií. Z jeho rukopisov sa javí šerm dlhým mečom už iba ako prežívajúci šport, a ta-tam je pôvodné ostré bojové umenie.
	Meyer Joachim 1570 (Mss. var. 82) Dlhší čas neznámy fechtbuch signovaný Joachimom Meyerom. Jeho existencia dáva skôr nový pohľad na históriu šermu ako na šerm ako taký. V prvej časti nachádzame umenie dlhého meča podpísané Sigmundom Einringom. Je možné, že predlohou tejto sekcie bol manuskript E.1939.65.341, vtedy ešte kompletný. Nasleduje pravdepodobne učenie žida Lewa, a potom Martina Sibera.
	Meyer Joachim, Gründtliche Beschreibung des Fechtens, 1570 Toto známe Meyerovo dielo patrí k najštudovanejším prácam Nemeckého šermu, azda kvoli túžbe po systematickejšej učebnici. I keď Meyer jednoznačne pozná a vychádza z umenia svojich predkov, výrazne toto učenie mení na svoj obraz (Na dopyt doby? K lepšiemu?) a vytvára rozsiahlu učebnicu šermu dlhým mečom, tesákom, rapírom etc.
	Paurnfeindt Andreas 1516 (E.1939.65.357) Paurenfeindtove knihy patria medzi prvé tlačené šermiarske knihy. Dielo je ovplyvnené Lichtenauerovou tradíciou, i keď forma je značne netradičná. Der Altenn Fechter anfengliche Kunst publikovaný Egenolphom sa odlišuje od Paurenfeindta aspoň v obrázkoch, avšak Sollingerov rukopis (Cod. 1.6.20.2) kopíruje presne text aj štýl a prevedenie ilustrácií.
	Paurnfeindt Andreas, La noble science des ioueurs despee 1538 Paurenfeidtove knihy sa nám zachovali v dvoch jazykových mutáciach. V nemčine a francúzštine. Táto kniha je francúzskou verziou skôr vydanej Paurenfeindtovej knihy v nemčine. Narozdiel od nej, túto nachádzame dodatočne ofarbenú.
	Rast Antonius 1552 (Schätze 82 Reichsstadt) Dielo dal spísať Paulus Heckto Mair z pozostatkov učenia Antonia Rasta, majstra dlhého meča v Norimbergu, ktorý zomiera v roku 1549 ako 70 ročný. Manuskript obsahuje zápas, boj dýkou, tesákmi, dlhým mečom, ďalej súboje v zbroji na koni a na zemi. Spis výnimočne obsahuje aj techniky s dlhou palicou. Kniha končí vyobrazením rôzných konských úzd. Ilustrované kusy verne kopíruju Cod. I.6.4.2 známy ako Codex Wallerstein.
	Ringeck Sigmund (Mscr. Dresd. C 487) Takmer kultové dielo Sigmunda Ringecka podáva vlastný pohľad na Lichtenauerove učenie. Obsahuje state, nie úplne bežné pre Danzigovskú vetvu, čím sa stáva zaujimavým. Pekné prepojenie sa dá nájsť s fecht a ringerbuchom E.1939.65.341, ktorý je tiež podpísaný Sigmundom Emringom. (viď. Amring v Gesellschaft Lichtenauers)
	Schninig Sigmund 1539 (Cod. I.6.2°.5) Obsahovo zvláštne dielo od Schniniga podáva učenie Hansa Medla (chybne uvádzaného ako Niedla) a osobitým spôsobom vysvetľuje bežne inak chápané verše Zedlu. To, že sa interpretačne líši od hlavného prúdu dodáva tomtu fechtbuchu istú vynimočnosť, aj keď sa o niektorých jej tvrdeniach ta polemizovať. Úvod knihy je pre históriu šermu o to dôležitejši, že obsahuje históriu Markusákov, čim dáva šermiarsky obsah do kontextu doby.
	Speyer Hans 1491 (M I 29) Speyerove dielo stojí za pozornosť nie len kvôli technikám začlenených v Zedli, ktoré nemožno nájsť u iných autorov, ale aj kvôli zoznamu, kde menuje krajiny odkiaľ pochádza veľa dobrých majstrov šermu. Na prvom mieste v zozname (azda náhodou?) stojí Uhorsko. Fechtbuch ďalej obsahuje učenie žida Otta, Lewa a Martina Hundsfelda.
	Talhoffer Hans 1443 (Ms. Char. A 558 ) Pravdepodobne ide o Talhofferovov šermiarsky debut. Nachádzame v nej text: "Táto kniha je Hansa Talhoffera" a neskor narazíme na tradičný symbol vyskytujúci sa vo všetkých Talhofferových knihách a to dva zkrížené meče v korune. Viac o tomto symbole a osobe Talhoffera v referáte v sekcií materiálov. Kniha obsahuje Lichtenauerov i Ottov Zedel, hanrischfechten, boj stretaxtami, dýkou, či štítom a kyjom podľa Franského práva.
	Talhoffer Hans 1446-1459 (Hs. XIX. 17-3 ) V poradí druhý fechtbuch Hans Talhoffera obsahuje súboj v zbroji, boj dýkou, zápas, boj kopiou/palicou a zopár techník k boju na koni. Kniha bola pravdepodobne zostavena pre Leutolda Koenigsegga, ktorý je aj viac krát v nej zobrazený načúvajúc Hansovi Talhoferovi. Tento manuskripty takmer presne zodpoveda reprintu Gustava Hergsella a jeho Ambrasser Codexu.
	Talhoffer Hans 1459 (78 A 15) Velmi podobný fechtbuch ako je Hs. XIX, 17-3 (Ambrasser Codex). Hils ho datuje do roku 1459. Kniha asi vznikla pre bratov Dávida a Buppelma von Stain, ktorý sa tiež učili Umeniu od majstra Talhoffera. Na rozdiel od Hs. XIX, 17-3 navyše obsahuje niektoré obrázky zo šermu tesákom, cepom a palicou. Za veľmi zaujímavé považujeme vyobrazenie súbojových zbraní a odenia.
	Talhoffer Hans 1459 (Thott 290 2º) V tomto pozoruhodnom Talhoferovom fechtbuchu už znateľne rozpoznať odklon od Lichtanuera, resp. razenie si vlastnej cesty, vlastného Zedlu a názvoslovia. Kniha je zaujímavá aj tým, že zobrazuje menej tradičné obliehacie stroje a techniku podľa vzoru Keyeserovej Bellifortis z roku cca. 1405. Popisuje súdne súboje podľa Franského a Saského práva, boj tesákom a havraním zobákom.
	Talhoffer Hans 1467 (Cod. icon. 394) Najznámejší fechtbuch vôbec a to vďaka reprintu Gustava Hergsella z roku 1887, ktorý možno spôsobil viac škody ako úžitku. Nielenže obsahoval chybné transkripcie popiskov, ale zároveň spopularizoval a vypichol knihu, z ktorej nemožno pochopiť ani len elementárne poznatky o pôvodnom šerme. Preto bola dlhú dobu "Nemecká škola" dezinterpretovaná a zromantizovaná.
	Talhoffer Hans, kópia 17. st (Cod. Guelf. 125.16 Extrav) Kniha z 17. storočia je čiastočnou kópiou iných dvoch Talhofferových diel. Ms. Chart. A558 a Cod. icon 394. Konkrétne z prvej vyberá prípravu na súdny súboj a z druhej súboj medzi ženou a mužom, kde je muž po pás v jame.
	Wilhalm Jörg (1522)/Lienhart Sollinger (Cod. I.6.2°.2) Jeden zo série plne ilustrovaných fechtbuchov Wilhalma s dodatkom učenia od Lienharta Sollingera, ktoré verne (i obrazovo) kopíruje dielo Andre Paurenfeindta. Wilhalmova časť sa len mierne odlišuje od jeho ďalšieho diela CGM 3711. Po sekcii venovanej dlhému meču nasleduje modifikovaná verzia Lichtenauerovho Zedlu.
	Wilhalm Jörg 1522 (CGM 3711) Zaujímavo plne ilustrovaný fechtbuch klobúčnika Wilhalma obsahujúci množstvo obrázkov snažiac sa zachytiť pôvodný Lichtenauerov systém. Kniha obsahuje šerm dlhým mečom a harnsichfechten. Textové popisy sú slabšej informačnej hodnoty.
	Wilhalm Jörg cca.1522 (Cod. I.6.4°.3)
	Wilhalm Jörg cca.1522 (Cod. I.6.4°.5) Tradičný Wilhalmovský fechtbuch zobrazuje bojové situácie a techniky z oblasti harnischfechtenu a rossfechtenu (šermu na koni). Manuskript ako ho poznáme dnes je pravdepodobne len fragmentom pôvodného diela. Môžme sa domnievať, že bol pôvodne rozsahovo komplexnejší. Bohužiaľ dolné polovice stránok, kde bol popisný text sú orezané a pravdepodobne stratené.
	Wilhalm Jörg, cca.1556 (CGM 3712) Cgm 3712 možno rozdeliť na tri odlišné časti. Prvá textová časť obsahuje okrem učení známych majstrov (Lichtenauer, Ott, Hundsfeld) aj mená menej známe t.j. majster Cron, Jobst von Wirttenberg a Lienhart Sollinger. Ďašia časť je nevyfarbenou kópiou Cgm 3711. Prvá a druhá časť sú jasné indície prepojenia s knihou Gregora Erharta. V poslednej časti nachádzame 29 techník mečom a pästným štítom