flasaPo zvládnutí technológie a materiálneho zabezpečenia v roku 2008 s odrodou Veltlínske zelené, sme ročník 2009 zasvätili už náročnejšiemu počinu v oblasti archeoampeológie. Podarilo sa zakontrahovať cca. 200 kg hrozna odrody Bouvierovo hrozno z vari poslednej ucelenej výmery v stredoeurópskom pásme.

História Bouviera je z časti ovplyvnená rúškom zabudnutia, na našom území navyše skomplikovaná plastickou synonymitou názvoslovia ako takého i nárečového regionalizmu. Niekedy identické odrody sú uvádzané v latinčine, švabachu, valašštine, maďarčine či českom dialekte. Problém nastáva hlavne pri prekladoch, ktoré mnohokrát nekopírujú vzájomný významový kmeň. Už samotný názov Bouvier je z obdobia konca 19. stor. po srbskom pestovateľovi francúzskeho pôvodu C. Bouvierovi, ktorý túto odrodu popísal a venoval sa jej pestovaniu. Pôvodný názov sa však nezachoval. Navyše je autochnónna vo Francúzsku a podľa dostupných informácií i vlastných štúdií sa na územie monarchie Rakúska-Uhorska, k jej južným hraniciam, dostala okolo roku 1190 v súvislosti s treťou križiackou výpravou.

Táto výprava je vyšperkovaná slávnymi menami i netradičnou logistikou. Podnet na jej uskutočnenie dal známy pápež Gregor VIII. Väčšia časť výpravy sa presúvala po mori pod velením francúzskeho kráľa i  anglického kráľa. Tým anglickým kráľom nebol nikto iný ako kráľ Richard I. - Levie srdce. Menšia časť pod velením nemeckého cisára Fridricha I., podľa indícií so zmiešanou nemecko - francúzskou družinou, sa presúvala po súši. Prečo dal cisár prednosť nespoľahlivým stredovekým cestám a tým aj pomalej mobilite hlavne za daždivého počasia, pred relatívne pohodlným presunom po mori, nie je dodnes známe. Možným logickým vysvetlením by mohol byť fakt, že táto časť výpravy mala aj proklamačný, či pastoračný význam v jej etape na území strednej a juhovýchodnej Európy. Účasť francúzskych križiakov v tejto časti výpravy i pôvod odrody vo Francúzsku, dáva predpoklad jednej z možných  pastoračných symbolík zanechaných na dnešných srbsko - rakúskych hraniciach. Presun na územie vtedajšieho Horného Uhorska, dnes Slovenska, nemusí byť už žiadnou záhadou.

Odrodová skladba v jednotlivých častiach monarchie bola veľmi podobná a vzájomne sa ovplyvňovala. Faktom zostáva, že nevieme pod akým názvom sa u nás pestovala. Odrode je v starších ampelografiach pripisovaná vysoká vnímavosť na ušľachtilú pleseň (Botrytis cinerea persoona). Nedá sa nespomenúť v tejto súvislosti odrody Viridula či Botrycea, takisto vysoko vnímavé na ušľachtilú pleseň, niekedy nazývanou až s prílišným patriotizmom ako "Tokajská" a používané primárne na výrobu Svätojurského samotoku, tak podrobne opisovaného Matejom Belom v prvej tretine 18 stor. Vzhľadom na predpokladané dlhé časové pásmo jej pestovania u nás, možno ju zaradiť ako sekundárne autochnonizovanú. Tým ju môžeme považovať aj za naše kultúrne dedičstvo.

Podľa informácií zo starších ampelografií i verbálnych poznatkov starých vinohradníkov, odroda mala schopnosť koncentrácie cukrov až okolo 22° NM. Niektoré zdroje uvádzajú hodnoty až okolo 30°NM. Tu však predpokladám zasiahnutie úrody ušľachtilou plesňou. Problémom bývala pomerne nízka úroveň kyselín. Zoberúc do úvahy horeuvedené riziko nízkych kyselín, rozhodli sme sa pre skorší zber. Mušt po vylisovaní mal hodnotu 17,6° NM. Dosacharovali sme ho na hodnotu 19,1° prepočítanej cukornatosti. Za ideálneho slnečného počasia sme možno mohli nájsť viacej odvahy na prácu s autochnonnými kvasinkami na hrozne. Mušt sme po 3 a pol hodinovom státí pod pyrisičitanom naštepili univerzálnymi kvasinkami. Hrozno po zbere bolo výnimočne zdravé. Percento narušených bobúľ kolísalo okolo 3%. Tieto boli samozrejme ručne odstránené. Mušt začal kvasiť cca. po 15 hodinách. Kvasenie prebiehalo rovnomerne. Už rampáš vykazoval v bukete výrazné citrusové tóny.

Po 6-tich týždňoch bol produkt pretočený a stiahnutý z kvasníc. Mladé víno pomerne rýchlo zrelo do sudovej zrelosti. Prekvapili vysoké tóny citrusov v spektre od limetky po ružový grep. Po zaokrúhlení  vystúpili aj mierne vône mandarinky. To všetko korunoval typický myrtovo-korenistý chvostík. Očakávali sme v strede tela skôr muškátovo-lipový buket. Celkovo bol tento výnimočný ročník signifikovaný hlavne u skorších odrôd, ale napr. i u Rizlingu vlašskom týmito exotickými  kyticami. Víno bolo veľmi vyvážené, s prekvapujúcou dlhou perzistenciou. Kyselinky boli živé, impresívne po bokoch príjemne šteklivé. Po 15. januári víno strácalo sviežosť, citrusy vystriedal prezretý lipový kvet, ktorý po čase prechádzal až do smutných tónov namrznutých chryzantén. Každopádne toto víno splnilo naše "Adventné" očakávania. Potvrdil sa predpoklad na jeho účinkovanie v novovznikajúcej tradície Svätomartinských vín.

Základné údaje :

Názov odrody: Bouvierovo hrozno (Bouvier)
Ročník: 2009
Oblasť: Malokarpatská
Cukornatosť pri zbere: 17,6° NM
Výťažnosť: 60%
Kyseliny: 7 g/l
Alkohol: 11% Vol
Dátum zberu: 10. 9. 2009

Víno bolo predstavené na Dni Otvorených pivníc v Trnave,v novembri 2009 a na posviacke mladých vín v januári 2010 v Arcibiskupskom paláci v Trnave.

Referencie od osobností ktoré si pochutili:

Ing.Štefan Bošnák - primátor mesta Trnava   
exelencia arcibiskup Bezák
Ing. Rudolf Burcl - diplomat
okruh degustátorov Vincech Trnava