Dejinám remeselníkov a cechov v  Trnave sa doposiaľ venovalo viacero autorov. Vo svojich prácach prezentovali skôr všeobecnejšie poznatky, čo plne rešpektovalo ciele ich štúdií a syntetizovania informácií.1 Markantne rozšírený výskum mestských prameňov Trnavy v poslednom období nás však privádza k potrebe hlbšieho skúmania stavu remeselnej výroby a jej špecializácií v jednotlivých obdobiach. Preto sa v našej štúdii pokúsime hlbšie analyzovať konkrétne remeslo - obuvníctvo, v uzavretom časovom období a mieste, ktorým bude stredoveká Trnava.

(Článok bude publikovaný na stránkach zborníka - Studia historica Tyrnaviensia VIII.)

Trnava sa nám v svetle stredovekých prameňov predstavuje ako mimoriadne čulé obchodno-remeselné mesto. Na základe analýzy trnavských mestských kníh sa nám podarilo identifikovať 43 samostatných remesiel pre obdobie stredoveku, čo posúva Trnavu medzi mestá s najväčšou hustotou a typovou pestrosťou remesiel na Slovensku.2 Obchodníci a remeselníci tvorili základ trnavskej mestskej privilegovanej skupiny - mešťanov, na ktorých sa vzťahovali všetky mestské práva a povinnosti.3 Samozrejme predstavovali aj primárnu ekonomickú silu. Viaceré zápisy tiež potvrdzujú remeselníkov zastupujúcich najvýznamnejšie úrady v meste - prísažných sudcov, členov vonkajšej rady starších a pre mladšie obdobie dokonca post richtárov.4 Preto môžeme podľa našej mienky veľkú časť remeselníkov pokladať za súčasť najvrchnejšej mestskej society.5 Samozrejme ani tu však nemôžeme skĺznuť k paušalizovaniu.

Význam obuvníkov a ich produktov v Trnave

Obuvníctvo  je v písomných prameňoch stredovekej Trnavy jedno z najlepšie zachytených remesiel. V rozmedzí rokov 1422 - 1537 vieme o 22 konkrétnych obuvníkoch, zachytených vo veľkom počte samostatných zápisov, ktoré nepochybne svedčia o ich význame v meste. Podobné množstvo remeselníkov a na nich viazaných zápisov zaznamenávame už len pri kováčoch, mäsiaroch a krajčíroch. Jednoduchou analýzou tak môžeme dospieť k názoru, že význam a rozšírenosť obuvníctva ako aj ďalších menovaných remesiel, odzrkadľujúci sa v počte zápisov, vyplýval predovšetkým zo všeobecnej a každodennej potreby ich produktov. Zároveň boli ich výrobky výsledkom natoľko špecializovaného procesu, že ani pri chudobnejších vrstvách nemohla byť remeselná zručnosť potrebná na ich vyhotovenie, suplovaná domácou výrobou, napríklad ako pri výrobkoch pekárov. Preto ich produkty, mnohokrát  predstavovali druh miezd a odmien pre nižšie spoločenské vrstvy. Z výdavkov trnavskej fary sa tak napríklad dozvedáme, že sluhovia a kuchári neboli vyplácaní len peňažne ale často formou hmotných odmien, ktorými boli najčastejšie topánky, čižmy, prípadne časti oblečenia.6 Pritom spôsob vyplácania reflektoval požiadavky samotných sluhov, nie farárov.

Pracovnou náplňou obuvníkov nebola len výroba, ale aj oprava obuvi. V niektorých mestách sa dokonca predpokladá aj samostatná špecializácia obuvníkov na opravu obuvi- takzvané flekovanie.7 Takáto špecializácia sa nám však pre Trnavu v období stredoveku nepodarila preukázať. Jedinými písomnými odkazmi na opravu obuvi sú dva zápisy v KFU z rokov 1506 a 1507 (z obdobia farára Štefana Taschnera) , keď na trnavskú faru prišli slúžiť sluha Michal a kuchár Matúš. Michal si za polročnú prácu vypýtal 2 zlaté, hrubú tuniku, klobúk a dvoje opravené alebo použité vysoké topánky. Matúš za ročnú prácu dostal 5,5 zlatého, klobúk, jedny črievice a jedny opravené vysoké topánky.8 Predpokladáme tiež, že investícia do opráv, bola finančne aj úžitkovo relevantná len pri spomínaných vyšších topánkach, respektíve čižmách (ocreae), ktorých cena bola prirodzene ďaleko vyššia.9 Naopak nízkym a jednoduchým topánkam (calcei) nemožno prisudzovať dlhú životnosť a tieto sa pomerne po krátkom období stávali súčasťou odpadových jám a žúmp. Dokazujú to pomerne krátke intervaly, po ktorých boli sluhom prideľované nové topánky. V roku 1507 prijal farár Štefan Taschner do svojich služieb kuchárku Barboru, ktorej dal mzdu 2,5 zlatého a jeden pár topánok. Už v druhom pol roku mala Barbora dostať ďalšie dva páry topánok.10 V roku 1516 dostala kuchárka trnavskej fary Margaréta rovno 4 páry topánok na pol roka. Z analógie z mladšieho obdobia (1556) dokonca vieme o nariadení, že každý tovariš má za deň ušiť štyri páry črievic.11 Je preto nesprávne hodnotiť cenu bežných - jednoduchých topánok až príliš vysoko a treba ich chápať skôr spotrebne, ako ich pravdepodobne posudzovali aj súdobí ľudia.

Ak by sme sa chceli konkrétnejšie pozrieť na ceny obuvi v stredovekej Trnave zistíme, že sa opierame o veľmi chabé údaje. V roku 1506 mal na trnavskú faru prísť za kuchára sluha Leonard, ktorý však nakoniec do práce nenastúpil. Napriek tomu si farár Štefan Taschner poznamenal, čo si Leonard k službe kúpil. Medzi inými sa spomínajú čižmy, ktoré si poriadil za jeden ortón.12 Táto informácia však úplne uzaviera naše poznatky o cenách obuvi v Trnave.

Identifikácia obuvníkov a ich dielní v stredovekej Trnave

Pri riešení lokalizácie obuvníckych dielní sme prirodzene najskôr siahli po výsledkoch archeologických výskumov. Tie napriek prekvapujúcemu odkrytiu mnohých fragmentov obuvi nedokázali presnejšie a hodnovernejšie lokalizovať dielne obuvníkov. Fragmenty topánok sa totižto spravidla nachádzali v odpadových jamách, žumpách a hroboch, ktoré primárne vylučujú možnosť identifikácie dielní.13 Výnimku tvoria azda iba nálezy doktorky Meszárosovej pri záchrannom výskume v roku 1979 pri stavbe Kultúrneho domu. V stredovekom objekte č. 5 bol identifikovaný veľký počet kožených kúskov a časť podošiev topánok. Po bližšom preskúmaní týchto fragmentov môžeme jednoznačne potvrdiť, že sa jedná o odrezky vzniknuté pri cieľavedomom vyhotovovaní kožených predmetov, nesúce často prvky šitia a lemovania. Sama doktorka Meszárosová pripúšťa hypotézu, že by sa mohlo v prípade objektu č.5 jednať o obuvnícku dielňu. V prospech tohto tvrdenia hovoria aj nálezy kosteného šidla a hladidiel, ktoré sa v stredoveku bežne používali práve pri obuvníctve na prepichovanie a začisťovanie švov.14 Vo všeobecnosti sa k tejto interpretácii prikláňame. Žiaľ pomerne zlá dokumentácia znemožňuje presné datovanie nálezov a konkrétnu lokalizáciu objektu. Iba celková plocha archeologického výskumu nás odkazuje na južnú časť Trojičného námestia.

Menšia náročnosť zariadenia obuvníckych dielní v porovnaní s jatkami, kože luhmi, mlynmi či inými výrobnými objektami, podľa nás determinovala ich umiestnenie priamo v obydliach remeselníkov, pričom nebola potrebná výstavba samostatných remeselných budov. Azda aj tento fakt znemožňuje bližšiu lokalizáciu a identifikáciu obuvníckych dielní v Trnave archeologickými metódami. Do úvahy treba tiež brať organickú a teda ťažko zachovateľnú povahu obuvníckych artefaktov a nástrojov.

Pri snahe o identifikáciu trnavských obuvníkov a ich dielní k nám boli ďaleko otvorenejšie písomné pramene. Už v roku 1422 hlavná mestská účtovná kniha spomína mešťana Schewcza - obuvníka,15 ktorý spolu s ďalšími dosvedčil vyúčtovanie Jakuba Satlera za kráľovskú daň, víno a poplatky štyroch poddanských dedín.16 Už stručný antropomastický pohľad na meno obuvníka Schewcza jasne naznačuje dlhšiu tradíciu tohto remesla v jeho rodine, čím sa nám priama znalosť o obuvníkoch v Trnave dostáva ešte do hlbšej histórie. Môže tiež do istej miery naznačovať silnejúce postavenie Slovákov v rámci mestskej  remeselnej komunity. O bližšej lokalite Schewczovej dielne kniha mlčí, podobne ako v prípade ďalšieho známeho obuvníka Martina, ktorý dosvedčoval vyúčtovanie richtára Kubelwirta v roku 1442.17

V mladšom období sa dozvedáme o  lokalitách obuvníckych dielní pomerne presne a viacej informácii máme aj o ich majiteľoch. Za dôležité centrá obuvníkov a remeselnej výroby vôbec sa dajú označiť lokality okolo hornej a dolnej mestskej brány.18 V okolí hornej brány pôsobili približne v rovnakom časovom období dvaja obuvníci.  Prvým bol mešťan Pavol Vodička (Wodiczka). V MKP (1495) síce vystupuje len ako obuvník Pavol, no na základe lokalizácie domu a časovej zhody s rokom 1523 ho stotožňujeme s Pavlom Vodičkom z KFU (1481- 1545).19 Okrem domu v Trnave bol aj vlastníkom vinohradu na Ružovej hore. Okolo roku 1524 pôsobil pri hornej bráne tiež obuvník Peter, ktorý mal vinicu v Dolných Orešanoch a na Vlčom vrchu. Peter zomiera niekedy pred rokom 1532, pretože v tomto roku sa spomína už len jeho vdova.20

Časť hlavnej ulice situovaná pri Dolnej bráne, teda okolie Špitála sv. Kríža a kostola sv. Heleny, bola podobne významnou remeselnou zónou. Niekde v tejto oblasti mal svoj dom obuvník Štefan, o ktorom  zo zápisu z roku 1537 vieme, že bol vlastníkom časti vinice Thotdioss v chotári Horných Lovčíc.21 Pri Dolnej bráne pôsobil tiež obuvník Pavol, o ktorom nemáme síce presnejšie informácie, no vieme, že musel mať dobré vzťahy s rodinou Vodičkových. V roku 1523 totižto vystupuje ako  ručiteľ tak obuvníkovi Pavlovi Vodičkovi od Hornej brány, ako aj jeho príbuznému Žigmundovi Vodičkovi.22 V tomto období bol Pavol už starším človekom, na čo nás upozorňuje prívlastok alter sutor. V rovnakom čase pôsobil pri Dolnej bráne tiež obuvník Václav, zachytený v zápisoch medzi rokmi 1524 a 1532. Vieme tiež, že bol majiteľom štvrtiny vinice na Vlčom vrchu pri Trnave.23

Veľmi presnú stredovekú lokalizáciu domu a dielne poznáme v prípade obuvníka Volfganga, ktorý býval na Krátkej ulici (Platea stricta, parva). Na Krátkej ulici pôsobil už v roku 1495, kedy boli jeho susedmi siroty po významnom mäsiarovi a richtárovi Jurajovi. Z druhej strany s Wolfgangom susedil povrazník a kožušník Ambróz. Krátku ulicu môžeme celkovo  označiť za prominentnú. Oproti Wolfgangovi totižto býval známy mečiar Stanislav, bohatý kupec Martin a viedenský zámočník Anton.24 Napriek tomu, že sme schopní takto do detailu rekonštruovať pôvodné umiestnenie domov, presná lokalizácia samotnej Krátkej ulice nám v súčasnosti uniká.25 Predpokladáme, že Wolfgang zomiera niekedy pred rokom 1523, pretože v tomto období prebral povrazník Ambróz jeho záväzky voči trnavskému farárovi.

Jedným z najvýznamnejších trnavských obuvníkov bol Ján, o ktorom nás informujú zápisy medzi rokmi 1512 až 1518. Jeho dôležitosť podtrhujú viaceré zmienky, v ktorých vystupuje ako ručiteľ a uchovávateľ peňazí z posledných vôlí niektorých mešťanov. Jeho remeslo mu prinieslo nemalé prímy, čo sa odzrkadľuje na vlastníctve viacerých viníc, ktoré nadobudol v oblastiach Schpindler, Socz a Jungperg pri Dolných Orešanoch. Bol tiež vlastníkom viacerých úrodných polí. V Trnave vlastnil rožný dom na dnešnej Divadelnej ulici za mešťanom Jakubom Ssaflerom (retro angulo domum Jacobi Ssafler).26 Aj v súpise majetkov mestského Špitála sv. Kríža sa v roku 1504 spomína obuvník Ján.27 Podľa našej mienky sa však nedá stotožňovať s Jánom z rožného domu, pretože za dom, v ktorom býval, platil 5 zlatých každý sviatok sv. Michala ako nájomné Špitálu sv. Kríža. Pritom prvý Ján bol priamym vlastníkom rožného domu.

Medzi majetnejších obuvníkov patril aj Michal z dnešnej Hollého ulice, syn vznešeného muža Wolfganga. Zo zápisu z roku 1495 dokonca vieme, že bol vlastníkom aj domu a vinice v Modre.28

S istotou vieme, že v Trnave mali vlastný dom aj obuvníci Bernard Prehm29, Jakub30 a Tomáš31, o ktorých nás informujú pramene v rozmedzí rokov 1495 - 1515. Vyplýva to z označenia civis - mešťan, spájaného s ich menami, ktoré jednoznačne predpokladá vlastníctvo domu v meste. Bližšie lokality ich domov a dielní sú však neznáme. Všetci traja boli tiež vlastníkmi častí vinohradov na vinohradníckych honoch v okolí Trnavy. Pre úplnosť spomeňme aj obuvníkov Czsipsara (1523) a Andreja(1535), o ktorých nemáme žiadne bližšie informácie.32

Na základe presnej identifikácie niektorých obuvníckych domov a dielní môžeme jednoznačne potvrdiť, že sa v rámci stredovekej Trnavy nevytvárala žiadna špeciálna lokácia, v ktorej by pôsobili prevažne obuvníci, ako to bolo napríklad v prípade Hrnčiarskej ulice.33

K organizácii trnavských obuvníkov

Prvý písomný doklad o organizovaní trnavských obuvníkov pochádza až z roku 1556 a sú ním artikuly trnavských ševcovských tovarišov. Artikuly samotného cechu pochádzajú ešte z mladšieho obdobia a síce z roku 1806.34 Pre stredovek nemáme žiadne priame dôkazy o organizácii, ktorá by zjednocovala trnavských obuvníkov, hoci už z tohto obdobia máme jasné doklady o existencii iných cechov v Trnave - kúpeľníkov, zámočníkov, krajčírov, kožušníkov a drevorubačov. Z analógie tiež vieme o obuvníckom cechu v Bardejove už na konci 15. storočia.35 Napriek absencii priamych dôkazov si dovolíme tvrdiť, že niektoré indície jasne poukazujú na istú organizovanosť trnavských obuvníkov už na konci stredoveku, v ktorej môžeme rozoznávať isté znaky formujúceho sa cechového spoločenstva. Veľké rozšírenie obuvníkov v Trnave naznačené častým výskytom a charakterom zápisov mestských kníh napovedá, že sa jednalo o veľmi silnú a majetnú komunitu trnavských remeselníkov. Je preto vysoko pravdepodobné, že mohli už v období neskorého stredoveku tvoriť organizované spoločenstvo, ktoré upravovalo a dohliadalo na ekonomické, ale aj sociálne vzťahy svojej komunity. Naznačujú to aj niektoré konkrétne vysledované ručiteľské vzťahy medzi jednotlivými obuvníkmi.36

Dôležitou úlohou cechov bolo zabezpečovanie monopolnej výroby svojich členov v danej lokalite a obmedzovanie obchodných dodávok produktov cudzích remeselníkov.37 Skúsme preto analyzovať schopnosť trnavskej komunity obuvníkov pokrývať požiadavky dopytu po obuvi v Trnave a schopnosť znevýhodniť dovážané výrobky. Samozrejme najlepším ukazovateľom schopnosti domácej produkcie je obchodná činnosť, ktorá aj v období stredoveku musela veľmi rýchlo reflektovať požiadavky trhu. Po preskúmaní tridsiatkových registrov38, ktoré dokumentujú vyvezený a privezený tovar trnavskými obchodníkmi, môžeme konštatovať, že trnavskí obuvníci predstavovali vyrovnanú produktívnu silu. Medzi tovarmi vyvážanými  z Trnavy totižto ani v jednom prípade nefiguruje obuv. Domnievame sa preto, že produkty trnavských obuvníkov boli určené primárne pre miestny trh. Absencia dovozovej obuvi nás môže priviesť k záveru, že trnavskí obuvníci boli schopní zabezpečiť dostatok výrobkov a dokázali tiež účinne vyradiť z miestneho trhu cudzích obuvníkov. Azda aj tento fakt môže poukazovať na vyspelejšiu organizovanosť miestnych ševcov.

Mestské pramene nám zachovali tiež niekoľko strohých informácií o obuvníkoch z dedín v okolí Trnavy. U týchto jednoznačne sledujeme previazanosť na mestské prostredie a jeho ekonomický aparát. Z tohto dôvodu môžeme nevyhnutne predpokladať import ich výrobkov na miestny trh. Je tiež nepochybné, že v prípade predaja svojej produkcie v Trnave museli rešpektovať pravidlá a úzus miestnej obuvníckej komunity. Už v roku 1501 sa dozvedáme o bratoch obuvníkoch z Ružindola. Ján a Kristián vybrali 10 zlatých od dôležitého mešťana a vznešeného muža Štefana Kleinswurstela, z ktorých mali platiť ročne cenzus pre oltár sv. Blažeja v trnavskom farskom kostole.39 Záväzky voči trnavskej fare mal v roku 1523 tiež bohatý obuvník Pavol zo Smoleníc40,  a v roku 1533 obuvník Urban zo Suchej.41

Jednoznačná existencia cechu obuvníkov je zatiaľ pre nami skúmané obdobie nepreukázateľná, no viaceré nami spomínané indície naznačujú istú organizačnú súdržnosť týchto remeselníkov.

Výrobné postupy dokumentované na fragmentoch stredovekej obuvi z Trnavy

V dnešnej dobe je nepochybne veľmi dôležité klásť si pri historických a archeologických prameňoch nielen otázku kde a kedy vznikali, ale aj ako vznikali. Preto sa pokúsime deklarovať na niektorých fragmentoch obuvi z  trnavského intravilánu spôsob ich výroby. Za vzorky sme si vybrali niektoré časti obuvi z výskumu z roku 1979 pod dnešným Kultúrnym domom, ktoré neboli dodnes podrobnejšie publikované. Zároveň sme si zvolili len tie fragmenty, na ktorých sa dajú ešte v dnešnej dobe aspoň čiastočne dokumentovať výrobné postupy.42 Pokúsime sa tiež analyzovať fragmenty z nedávneho výskumu na Hviezdoslavovej ulici, ktorý priniesol radu zaujímavých nálezov.43 Žiaľ v tomto prípade sa nám nepodarilo vzorky hmatateľne preskúmať, pretože sú ešte stále v procese spracovávania. Zároveň chceme podotknúť, že tieto dva výskumy sú v Trnave s ohľadom na nálezy jedinými relevantnými.

Dominantnou surovinou pre výrobu obuvi bola počas celého stredoveku koža. Popri nej sú v malej miere zastúpené aj textílie rôzneho druhu, ktoré však môžeme spravidla identifikovať len na luxusnejšej obuvi.44 Pri všetkých fragmentoch obuvi z Trnavy môžeme konštatovať kožený charakter. Nami študované fragmenty z výskumu pod Kultúrnym domom boli zhotovené z pomerne tenkej hovädzej hladenice, čo zodpovedá celoeurópskym štandardom.45 O tento výrobný materiál pravdepodobne nebolo v Trnave núdze, pretože Trnava bola v stredoveku významnou stanicou pri hnaní dobytka na trhy do Viedne a Hustopečov.46 Istý problém však vidíme pri jej následnom garbiarskom spracovaní. Staršia literatúra síce uvádza, že v stredoveku bolo garbiarstvo v Trnave veľmi rozšírené, no podľa našej mienky sa s tým nedá celkom súhlasiť. Mestské pramene nám totiž zachovali informácie len o štyroch garbiaroch počas stredoveku, a síce o Jakubovi a Pechelovi v roku 1447, o Raselovi v roku 1522 a Valentínovi v roku 1523.47 Malý počet zápisov by však ako osamote stojaci argument nemohol obstáť, no našu domnienku podporujú aj obchodné registre zo začiatku 16. storočia. Potvrdzujú síce veľký vývoz koží z Trnavy, no v nevypracovanom stave. Naopak obchodníci privážali v tomto období do Trnavy množstvo vypracovaných koží.48 Tento fakt podľa nás poukazuje na málo produktívne garbiarske zázemie v Trnave, z čoho usudzujeme, že miestny obuvníci sa nemohli spoliehať len na miestne dodávky základných kožených surovín.

Už v stredoveku sa pri výrobe obuvi používali obuvnícke kopytá vyrábané prevažne z lipového dreva. Celé páry boli zväčša vyhotovené na jednom tzv. symetrickom kopyte. Avšak vieme aj o mnohých prípadoch výroby na asymetrických kopytách, čo bolo prirodzene nákladnejšie.49 Pri snahe o identifikáciu výroby obuvi na kopyte sa nám v celej zbierke kožených zvyškov obuvi z Trnavy nepodarilo nájsť dostatočne tvarovaný zvršok, ktorý by toto mohol bezpečne preukázať. Príčinou však môže byť aj zlé reštaurovanie, ktoré nerešpektovalo záverečnú modeláciu fragmentov, ako je to dnes bežné v moderných postupoch.50 Z archeologických správ z Trnavy nám tiež nie sú známe žiadne nálezy samotných kopýt.

Počas stredoveku prevládala po celej Európe výroba obuvi takzvaným obracaným spôsobom. Pri tejto metóde obuvník zošíval podošvu a zvršok na kopyte vo vyvrátenej podobe, teda z vnútornej strany a po zošití sa následne celá topánka prevrátila. Tento spôsob je všeobecne dominantný a častejšie ho nenachádzame iba v prípadoch niektorej detskej obuvi, ktorá sa vzhľadom na svoju veľkosť len ťažko prevracala.51 Obracaný spôsob výroby topánok mal však počas stredoveku dlhší vývoj. Počas 11. – 13. storočia prevládal postup, pri ktorom sa podošva prišívala priamo k zvršku (obr. 4,A). Od 13. storočia však zaznamenávame vývoj, pri ktorom sa začal medzi zvršok a podošvu všívať takzvaný okolok, čiže úzky pásik kože lemujúci celú topánku (obr. 4,B).52 Ide jednoznačne o posun vpred,  pretože zmieňovaný okolok chránil vnútorný šev a izoloval zvršok od podošvy. Slúžil tiež v prípade predratia podošvy na uchytenie novej, pričom stará sa neodstraňovala.53 Bolo však bežné, že sa druhá podošva našívala hneď a takáto dvojitá podrážka zabezpečovala lepšiu izoláciu od zeme a vlhkosti (obr.5).54 Počas 14. a 15. storočia však úplne nevymizol ani prvý spôsob zošívania bez okolku. Obracaný spôsob šitia môžeme potvrdiť aj na nami skúmaných fragmentoch z výskumu doktorky Meszárosovej (obr. 2, fr. 1,3,4), načo nás upozornil spôsob zošitia používaný pri tejto metóde. Stav zachovania vylučuje možnosť určenia či zmieňované fragmenty (obr. 2, fr. 1,3,4) boli zošívané s okolkom alebo bez neho. Medzi množstvom koženého materiálu sa nám síce podarilo identifikovať niekoľko okolkov (príkladom môže byť obr. 2, frg. 2), no stav archivácie zabránil ich zlúčeniu s akoukoľvek nájdenou podošvou. Presné zlúčenie by mohla preukázať len hĺbková reštaurátorská analýza. Môžeme preto v závere len konštatovať že medzi materiálom nájdeným v objektoch pod dnešným Kultúrnym domom  určite bola obuv šitá obrátene a vo viacerých prípadoch musel byť použitý zložitejší postup šitia s okolkom.

Z výskumu na Hviezdoslavovej ulici v roku 2007 boli doteraz vypublikované 3 podošvy nájdené v žumpe.55 Badateľné vpichy po švoch takisto poukazujú na obracaný spôsob výroby. Podľa našej mienky bola táto obuv zošívaná bez okolku, načo poukazuje nielen jeho absencia (ktorú však môžeme prisúdiť stavu zachovania), ale aj tvar zmieňovaných podošiev. Tie sú pomerne tupé bez typických vrcholne stredovekých bočných klenutí a zahrotení špíc.56 Takýto typ podrážok je typický skôr pre koniec 13. storočia57, kedy šitie s okolkom nebolo ešte príliš rozšírené.58

V nálezoch z výskumu pod Domom kultúry sa nám podarilo identifikovať tiež niekoľko zaujímavých častí zvrškov obuvi (obr. 1, frg. 1,2). Tieto jasne dokumentujú, že vo väčšine prípadov bol zvršok stredovekej  obuvi tvorený z viacerých častí. Fragment 1. na obrázku 1. pochádza z vyššej topánky a je veľkým prínosom, pretože nám jasne dokumentuje podšitie celých topánok - v tomto prípade kožou identickou so zvrškom- už v stredoveku. Vo väčšine prípadov boli totiž to takéto jednoduché kožené topánky podšité len na určitých miestach a podšívka mala skôr funkciu výstuže.59 Bolo to predovšetkým po bokoch a okolo päty takzvaným opätníkom.60 Podšívanie topánok nám v prípade Trnavy kuriózne potvrdzujú aj písomné pramene, aj keď trošku z mladšieho obdobia. Tridsiatkové registre zo začiatku 16. storočia nám totižt zachytávajú zápisy o dovoze kožených podšívok do Trnavy.61 Samozrejme takéto podšívky sa mohli používať pri viacerých výrobkoch, no domnievame sa že prioritná musela byť predovšetkým obuv.

Pri analýze komplexu kožených fragmentov z výskumu doktorky Meszárosovej sme sa niekoľkokrát stretli s kúskami, ktoré niesli po celých okrajoch špecifické stopy po takzvanom viazacom stehu.62 Tento steh bol typickým predovšetkým pre všívanie opravných „flekov“ na obuv. Bohužiaľ sa nám nepodarilo žiaden takýto kúsok identifikovať na konkrétnej topánke. Viazací steh sa nám však podarilo viackrát zdokumentovať ako spôsob lemovania okrajov, ktorý zabraňoval ich vyťahaniu (obr.3, frg. 1). Tento spôsob korešponduje aj s nálezmi zo zahraničia. Z hľadiska vyhotovenia tak švov ako aj strihov môžeme zhodnotiť, tam kde sa to dá, že na výrobe nami skúmaných častí obuvi sa podieľali ruky skúsených remeselníkov.

Záver

V našej štúdii sme sa na základe prameňov pokúsili vytvoriť celkový pohľad na obuvníctvo v Trnave v stredoveku. Počas bádania sa pred nami postupne vynáral obraz silnej komunity obuvníckych remeselníkov, ktorá v uzavretom priestore mesta dokázala vytvoriť solídne fungujúcu produkciu, schopnú reagovať na celkové požiadavky miestneho trhu. Podarilo sa nám tiež zasadiť niektorých obuvníkov do konkrétneho prostredia. Domnievame sa, že pokračujúci výskum zaoberajúci sa lokalizáciou iných remesiel, by mohol v budúcnosti priniesť ešte hlbšiu a komplexnejšiu znalosť topografie stredovekej Trnavy. Dôležitý obraz o sebe nám trnavskí obuvníci zanechali aj prostredníctvom svojich výrobkov, ktoré sa -aj keď v zlomkovej forme- zachovali až dodnes. Tie jednoznačne dokazujú, že sa jednalo o remeselne šikovných majstrov, ktorí dokázali reflektovať celoeurópske trendy. V dnešnej dobe sa v trnavskom intraviláne nachádza ešte mnoho lokalít, čakajúcich na archeologické preskúmanie. Veríme, že prinesú mnoho nových nálezov, ktoré pri citlivom vybratí a reštaurovaní, môžu markantne prehĺbiť naše znalosti o obuvníctve.

(PDF verzia)

Obrazová príloha

Obrázok 1

Obrázok 2

Obrázok 3

Obrázok 4

Obrázok 5


Zoznam literatúry

ATZBACH, R.: Středověká a raně novověká obrácená obuv z Kempten (Allgäu), Německo – Nové pohledy na obuvníckou techniku kolem roku 1500. In : Obuv v historii 2000. Zlín 2001, str. 184- 194


BOTŤÁNKOVÁ, M.: Ku topografii mesta Trnavy v 16. storočí. In.: Trnava okres a mesto. OBZOR: Bratislava 1980

BRAVERMANOVÁ, M.: Pohřební střevíc pravděpodobně biskupa Šebíře. In: Archaeologia historica. Ed. NEKUDA, MĚŘÍNSKÝ, Brno 2003, č. 28, s. 503- 524,  ISSN 80-7275-043-7

DUNAJSKÁ A.: Poddanské dediny Trnavy. In: Trnava okres a mesto. Zost. J. Šimončič. Bratislava 1980

FEJERPATAKY, L.: Magyarországi városok régi szamadáskönyvei. Budapest. 1885

GÁCSOVA A.: Spoločenská štruktúra Bardejova v 15. storočí a v prvej polovici 16. storočia. SAV 1972

HOŠŠO, J.: Komplex stredovekých drevozemných a drevených stavieb v Trnave na Hviezdoslavovej ulici. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 11. Trnava 2008. s.3-10 ISBN 978-80-89175-24-6

KAZIMÍR, Š.: K obchodu Trnavy do konca 14. storočia. In: Trnava 1988. Zost. J. Šimončič. Obzor 1991, s. 301

KAZIMÍR, Š.: Obchod Trnavy v 16. storočí. In: Trnava okres a mesto. Zost. J. Šimončič. Bratislava 1980, s.219

KOWALSKA R. J.: Kolekce obuvi ve sbírkách Národního muzea v Krakově In: Obuv v historii 2004. Zlín 2006. (vydané na cd)

KOUTNÝ, P., SKOCH, J.: Konzervace historické obuvi In: Obuv v historii 1993. Zlín 1994, str. 86

MONTEMBAULT, V.: Obuv z „ Place Laënnec“ v Quimperu, Francie In: Obuv v historii 2000. Zlín 2001, s. 137- 141

NOVOTNÝ B.: Funde mittelalterlicher handwerklicher Erzeugnisse aus Iglau (Mähren). Wien 1982 s. 22

ORTILA,  A.- KROTILOVÁ J.: Konzervace a rekonstrukce obuvi z archeologických nálezú v kostele sv. Michala v Praze In: Obuv v historii 2000. Zlín 2001, str. 204

RÁBIK, V.: Kniha farských účtov trnavského farára Václava. In: Studia Historica Tyrnaviensia IV. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave 2004, s. 257-340

RÁBIK, V.: Mestská kniha príjmov trnavskej farnosti sv. Mikuláša z roku 1495. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2006, s.366, ISBN 80-8082-100-3

RÁBIK, V.: Mestská kniha Trnavy 1394- 1530. Trnava, 2008, s. 258 (ruk.)

RÁBIK, V.: Topografia mesta Trnava v stredoveku. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 10. Trnava 2007. s.7- 16, ISBN 978-80-89175-17-8

RÁBIK, V.: Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku v stredoveku. In: Studia Historica Tyrnaviensia VII. Trnava 2008. str. 86, fol. 16r

SOLČANSKÁ A.: Privilégium Bela IV. pre Trnavu 1238 a jeho konfirmácie. In.: Studia historica Tyrnaviensia IV. FF TU, Trnava 2004

ŠIMONČIČ, J.: Artikuly Trnavských Ševcov. In: Mojej Trnave, K dejinám Trnavy a okoliam. Trnava: B-Print, 1998

ŠPIESZ,  A.:  Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1972

VARSIK, B.: Slovenské listy a listiny z 15. a 16. storočia. SAV: Bratislava  1956,

 

Poznámky

  1. Uherková, Šimončič, Špeisz
  2. RÁBIK, V.: Kniha farských účtov trnavského farára Václava. In: Studia Historica Tyrnaviensia IV. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave 2004, s. 257-340 (ďalej len KFU), RÁBIK, V.: Mestská kniha príjmov trnavskej farnosti sv. Mikuláša z roku 1495. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2006, s.366, ISBN 80-8082-100-3 (ďalej len MKP), RÁBIK, V.: Mestská kniha Trnavy 1394- 1530. Trnava, 2008, s. 258 (ruk.) (ďalej len MKT), FEJERPATAKY, L.: Magyarországi városok régi szamadáskönyvei. Budapest. 1885
  3. SOLČANSKÁ A.: Privilégium Bela IV. pre Trnavu 1238 a jeho konfirmácie. In.: Studia historica Tyrnaviensia IV. FF TU, Trnava 2004, s. 25
  4. Takým bol napríklad kováč Ján, richtár Trnavy od roku 1495. KFU (1481-1545), záp.: 131, 189 V. Rábik tiež dokázal, že v najstaršom období Trnavy zastávali post richtárov šľachtici z rodu Pánov z Modranky. MKP (1495), str.23- 32 Neskôr ich snáď možno stotožňovať s rodom Mogerdorferových, ktorých zachytávame v mestských prameňoch od roku 1404. MKT (1394-1530), záp. 111, 117, 118, 119, 141b, 147, 161,
  5. ŠPIESZ, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1972. str. 17. Špiesz tvrdí, že remeselníci v mestách tvorili skôr strednú vrstvu bez účasti na patriciátnom postavení, čo sa podľa nás nedá celkom aplikovať na Trnavu.
  6. KFU (1481-1545), záp.: 10, 15,35
  7. ŠPIESZ, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1972. str. 19
  8. KFU (1481-1545), záp.: 73, 99
  9. Svedčia o tom nielen vyššie zmieňované zápisy ale tiež fakt, že figurovali v zápisoch v ďaleko menšom počte a často s prídavným menom opravené.
  10. KFU (1481-1545), záp.: 74, 88
  11. ŠIMONČIČ, J.: Artikuly Trnavských Ševcov. In: Mojej Trnave, K dejinám Trnavy a okoliam. Trnava: B-Print, 1998. str.230
  12. KFU (1481-1545), záp.: 35
  13. Pozri napr. HOŠŠO, J.: Komplex stredovekých drevozemných a drevených stavieb v Trnave na Hviezdoslavovej ulici. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 11. Trnava 2008. str. 7,8 ISBN 978-80-89175-24-6
  14. Depozit Západoslovenského múzea v Trnave, Nálezová správa k výskumu pod Kultúrnym domom 1979. (ruk.)
  15. MKT (1394-1530), záp.: 225
  16. DUNAJSKÁ A.: Poddanské dediny Trnavy. In: Trnava okres a mesto. Zost. J. Šimončič. Bratislava 1980, s. 147. V tomto období to bola Modranka, Hrnčiarovce, Ružindol a Veľké Brestovany
  17. MKT (1394-1530), záp.: 687
  18. Horná brána sa nachádzala na začiatku dnešnej Štefánikovej ulice pri Hoteli Apollo. Dolná brána bola situovaná pri dnešnom Krajskom Súde na začiatku pešej zóny. Obe tieto Brány boli prepojené takzvanou Veľkou ulicou (Platea Magna, platea porte inferioris), ktorá bola najvýznamnejšou obchodnou tepnou mesta. BOTŤÁNKOVÁ, M.: Ku topografii mesta Trnavy v 16. storočí. In.: Trnava okres a mesto. OBZOR: Bratislava 1980, s. 67, Pozri tiež RÁBIK, V.: Topografia mesta Trnava v stredoveku. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 10. Trnava 2007. s.7- 16, ISBN 978-80-89175-17-8
  19. MKP (1495), záp.: 33, 112, 155, poz. KFU (1481-1545), záp.:184
  20. MKP (1495), záp.:547, 273
  21. KFU (1481-1545), záp.: 209, 305, 354
  22. MKP (1495), záp.:549
  23. MKP (1495), záp.: 268, 272, 273
  24. MKP (1495), záp.: 89, 230, 594, 619, 714, 721, 729
  25. V. Rábik túto ulicu stotožňuje s dnešnou ulicou J. Havlíka, no necháva túto otázku otvorenú. RÁBIK, V.: Topografia mesta Trnava v stredoveku. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 10. Trnava 2007. s.7- 16, ISBN 978-80-89175-17-8
  26. MKP (1495), záp.: 91,801, 802, 803, 641, 642
  27. RÁBIK, V.: Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku v stredoveku. In: Studia Historica Tyrnaviensia VII. Trnava 2008. str. 86, fol. 16r
  28. MKP (1495), záp.:527, 761 Lokalizovať Michalov dom sa nám podarilo na základe jeho susedov, ktorými boli mešťania Springel a Schrenk, preukázateľne vlastniaci domy na tejto ulici. MKP (1495), záp.: 188, 465
  29. MKP (1495), záp.: 167 Spomína sa v roku 1495.
  30. MKP (1495), záp.:308, 614, 795
  31. MKP (1495), záp.: 411
  32. MKP (1495), záp.:339, 368, 437
  33. BOTŤÁNKOVÁ, M.: Ku topografii mesta Trnavy v 16. storočí. In.: Trnava okres a mesto. OBZOR: Bratislava 1980, s. 68
  34. ŠIMONČIČ, J.: Artikuly Trnavských Ševcov. In: Mojej Trnave, K dejinám Trnavy a okoliam. Trnava: B-Print, 1998. str.230
  35. GÁCSOVA A.: Spoločenská štruktúra Bardejova v 15. storočí a v prvej polovici 16. storočia. SAV 1972, s. 130
  36. KFU (1481-1545), záp.: 184, 154
  37. Vidíme to napríklad neskôr na prípade Holíčskeho mydlára Jána Bílka, ktorý sa prostredníctvom svojho pána Petra Bakiča z Laku a Holíča sťažuje mestskej rade Trnavy, že hoci v Trnave neexistuje žiadny cech mydlárov, je mu bránené predávať na trhu v Trnave. Z toho jasne vyplýva, že v prípade existencie toho- ktorého cechu v Trnave, boli vo všeobecnosti prijímané cudzími remeselníkmi trhové obmedzenia. VARSIK, B.: Slovenské listy a listiny z 15. a 16. storočia. SAV: Bratislava 1956, str. 336- 338
  38. KAZIMÍR, Š.: Obchod Trnavy v 16. storočí. In: Trnava okres a mesto. Zost. J. Šimončič. Bratislava 1980, str. 220- 224
  39. MKP (1495), záp.: 503a
  40. KFU (1481-1545), záp.: 324
  41. MKP (1495), záp.: 658
  42. Depozit Západoslovenského múzea v Trnave, Výskum pod Kultúrnym domom Tirnavia (Meszarosová K.), Kožený materiál, 6070/A, 6084, 6091/A, 6095/A, 6101, 6102/A, 6104/A
  43. HOŠŠO, J.: Komplex stredovekých drevozemných a drevených stavieb v Trnave na Hviezdoslavovej ulici. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 11. Trnava 2008. s.3-10
  44. Napríklad na črieviciach liturgických odevov, črieviciach panovníkov a podobne. Pozri napr. BRAVERMANOVÁ, M.: Pohřební střevíc pravděpodobně biskupa Šebíře. In: Archaeologia historica. Ed. NEKUDA, MĚŘÍNSKÝ, Brno 2003, č. 28, s. 503- 524
  45. Hovädzie hladenice patria medzi najodolnejšie kože. Iné druhy koží: kozaciny, jahňaciny, teľaciny boli vzhľadom na svoju odolnosť vo väčšej miere používané len pri opravách ako záplaty, prípadne pri luxusnejšej obuvi do interiéru.
  46. KAZIMÍR, Š.: Obchod Trnavy v 16. storočí. In: Trnava okres a mesto. Zost. J. Šimončič. Bratislava 1980, str. 238-239
  47. MKT (1394-1530), záp. : 695, 696, 697, MKP (1495), záp.: 714, KFU (1481-1545), záp.: 245
  48. KAZIMÍR, Š.: Obchod Trnavy v 16. storočí. In: Trnava okres a mesto. Zost. J. Šimončič. Bratislava 1980, str. 220- 223
  49. Takéto kopytá sa nachádzajú napríklad v zbierke Národného múzea v Krakove KOWALSKA R. J.: Kolekce obuvi ve sbírkách Národního muzea v Krakově In: Obuv v historii 2004. Zlín 2006. (vydané na cd) Podobný nález obuvníckeho kopyta bol napríklad aj v Jihlave NOVOTNÝ B.: Funde mittelalterlicher handwerklicher Erzeugnisse aus Iglau (Mähren). Wien 1982. str. 12 a tabuľka 26. Z ikonografického hľadiska máme kopytá doložené na vyobrazení obuvníka zo známej Das Hausbuch der Mendelschen Zwölfbrüderstiftung in Nürnberg (http://homepage.univie.ac.at/rudolf.koch/mendel/m_inh.htm)
  50. KOUTNÝ, P., SKOCH, J.: Konzervace historické obuvi In: Obuv v historii 1993. Zlín 1994, str. 86, Pozri tiež: ORTILA, A.- KROTILOVÁ J.: Konzervace a rekonstrukce obuvi z archeologických nálezú v kostele sv. Michala v Praze In: Obuv v historii 2000. Zlín 2001, str. 204
  51. ATZBACH, R.: Středověká a raně novověká obrácená obuv z Kempten (Allgäu), Německo – Nové pohledy na obuvníckou techniku kolem roku 1500. In : Obuv v historii 2000. Zlín 2001, str. 185- 186
  52. MONTEMBAULT, V.: Obuv z „ Place Laënnec“ v Quimperu, Francie In: Obuv v historii 2000. Zlín 2001, str. 137
  53. ATZBACH, R.: Středověká a raně novověká obrácená obuv z Kempten (Allgäu), Německo – Nové pohledy na obuvníckou techniku kolem roku 1500. In : Obuv v historii 2000. Zlín 2001, str. 185
  54. GREW, F.- DeNEERGAARD M.: Shoes and Pattens, Medieval finds from excavations in London: 2. Museum of London 2001, str. 47
  55. HOŠŠO, J.: Komplex stredovekých drevozemných a drevených stavieb v Trnave na Hviezdoslavovej ulici. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 11. Trnava 2008. str. 7
  56. Porovnaj s fragmentom 1 na obrázku 2, ktorý má typické klenutie a tiež nábeh na zahrotenie špica.
  57. MONTEMBAULT, V.: Obuv z „ Place Laënnec“ v Quimperu, Francie In: Obuv v historii 2000. Zlín 2001, str. 137
  58. Toto datovanie môže korešpondovať aj s názorom doktora Hošša, ktorý síce zánik žumpy datuje až do polovice 14. storočia, ale ako je všeobecne známe, náplň takýchto žúmp môže byť výrazne staršia.
  59. ATZBACH, R.: Středověká a raně novověká obrácená obuv z Kempten (Allgäu), Německo – Nové pohledy na obuvníckou techniku kolem roku 1500. In : Obuv v historii 2000. Zlín 2001, str. 193
  60. Opätník nemožno zamieňať za opätok. V tomto prípade sa totižto jedná o pás kože všívaný zvnútra na zvršok na vystuženie topánky v oblasti päty.
  61. KAZIMÍR, Š.: Obchod Trnavy v 16. storočí. In: Trnava okres a mesto. Zost. J. Šimončič. Bratislava 1980, s.220- 223
  62. Vzhľadom na to, že v súčasnosti neexistuje dostatočne rozvinutá historická terminológia v tomto smere, preberáme termíny z práce: GREW, F.- DeNEERGAARD M.: Shoes and Pattens, Medieval finds from excavations in London: 2. Museum of London 2001, str. 123- 125