O interpretáciách Lichtenauera

(Pdf verzia)

Dnes sa k šermu dlhým mečom línie majstra Lichtenawera hlási čoraz viac šermiarskych, či dokonca scénicko-šermiarskych skupín. Majster, od ktorého smrti uplynulo vyše 600 rokov, znovu nachádza svojich stúpencov. Zdá sa, že prichádza renesancia starého a brilantne vypracovaného umenia šermu, ktoré vo svojej dobe nemalo vážnejšieho konkurenta a v oblasti šermu dlhým mečom – langschwertom, nebolo nikdy prekonané¹. Mnohé prvky „moderných“ bojových umení stoja na základoch, ktoré poznali a používali naši európski predkovia, a teraz sa k nám vracajú skrze stále populárne východné bojové umenia.

Veľa ľudí dnes nazýva šerm dlhým mečom, niekedy nepresne označovaným ako „jedenapolručným“ mečom, za „nemeckú šermiarsku školu“. Tento názov pravdepodobne vychádza z toho, že takmer všetky zachované diela o šerme touto zbraňou sú písané nemecky. Vyše 50 manuskriptov zaoberajúcich sa týmto umením prežilo do dnešných čias, čo je vskutku nezanedbateľné množstvo tešiace každého šermiara. Koľko sa ich však stratilo v behu storočí? Alebo naopak. Aký malý zlomok z celkového množstva fechtbuchov tvorí týchto cca. 50 unikátov? Azda aspoň desatinu?

Máme teda dôvod veriť, že šermiarske umenie bolo výborne zdokumentované v storočiach, kedy každá písomnosť bola vzácnosťou a obrazová kniha v štýle manuálu doslova pokladom. Ostáva nám už iba tvrdo pracovať na tom, aby sa zabudnuté umenie – Kunst des Fechtens opäť dostalo medzi ľudí.
Pre dôkladnú rekonštrukciu Kunst des Fechtens je nutná dávka trpezlivosti, pedantnosti a odhodlania. V dnešnej dobe sa treba ešte stále často vracať z vyšliapaných a slepých ciest a postupovať znovu od základov, avšak tentokrát so širším rozhľadom a citom. Aby cesta k cieľu bola čo najpriamejšia a viedla s istotou k cieľu, je nutné byť pri interpretovaní pôvodných techník čo najostražitejší, a nič nepokladať za isté a zrejmé.

Úvod

Skupina Trnavský šermiarsky cech vznikla „bez odštiepenia“ od inej skupiny v roku 1999. Prvé dva roky sa jej šerm uberal bežným smerom, ako i väčšina skupín historického šermu. Okolo roku 2002 sa kvôli absencii zoskupení, či inštitúcií zaoberajúcich sa pôvodným šermom, cech vydal samostatnou cestou štúdia pôvodných dobových manuskriptov a fechtbuchov. V danom období už existovala druhá ojedinelá organizácia venujúca sa interpretáciám Lichtenawerovho systému – Pezinská Corona². Všeobecné povedomie o Kunst des Fechtens majstra Lichtenawera neexistovalo, a takmer nikto netušil, čo sa skrýva pod dnes už bežnými termínmi zwerch, krumphaw, či absetzen. Preto vznikla potreba pre organizáciu zastrešujúcu skupiny a organizácie venujúce sa spoločnému predmetu činnosti – rekonštrukcii šermu ako bojového umenia a hĺbkovému štúdiu hmotnej kultúry stredoveku. Pri zrode Gesellschaft Lichtenawers došlo ku konfrontácií nezávislých výsledkov rekonštrukcii oboch spomínaných skupín, pri čom nastala vysoká zhoda interpretácií i výkonov, ktorá potvrdila správne nasmerovaný výskum v danej oblasti. Podobnou činnosťou sa vtedy zaoberalo u nás len mizivé množstvo ľudí. Západné (európske, či zámorské) skupiny na rozdiel od našich začínali stavať svoje šermiarske zručnosti viac na rigoróznom rozbore primárnych prameňov. Bohužiaľ ich úsilie bez podpory základnej pohybovej kultúry, často stroskotávalo na elementárnych problémoch, ako nedôslednosť prekladov, razancia útokov, presnosť a podporná práca nôh.
V súčasnosti sa Kunst des Fechtens dostáva aj medzi širší okruh ľudí na našom území. Ľudia začínajú čítať pôvodné spisy a postupne sa základné techniky dostávajú do repertoáru bežných šermiarov. Dnes už nie je núdza o interpretácie. Mnohé sú dobre zdokumentované na internete i keď sila, rýchlosť a presnosť stále chýbajú. A aj preto je dnes možné, že nachádzame treťotriedne skupiny vyučovať deti na hradoch ako sekať Zwerch etc., a to v značne skazenej podobe, kde sekajúci ani netuší, čo je cieľom Zwerchu, aký je jeho presný výkon, tempo a kontext.
Je ľahké prečítať si a preložiť jednotlivé techniky Zedla a vyskúšať i postupnosť ich krokov. Tu však veľa šermiarov končí. A končí tam, kde najdôležitejšia práca len začína. Znalosť interpretácií je len znalosťou abecedy, pred učivom gramatiky, či neskôr štylistiky.
Nasledujúcich pár odsekov budeme venovať „gramatike“ šermu, menovite týmto témam:

• držanie langschwertu,

• časovanie a rozostup – lange und mosse,

• trajektórie sekov a bodov (sekanie do meča),

• fulen.

Pred samotným výkladom vyslovíme ešte zopár poznámok k štúdiu šermiarskych materiálov. Hlavné pramene nášho výskumu pochádzajú z obdobia 1400 – 1500. Len anonymný kódex Hs. 3227A (často mylne pripisovaný Hankovi Doebringerovi, či dokonca samotnému Lichtenawerovi) ako jediný pochádza zo skoršieho obdobia, cca. 1389³. Zdroje pochádzajúce z neskoršieho obdobia, po roku 1520 treba už brať s istou ostražitosťou. Dlhodobo presadzujeme názor, že z pôvodného šermu dlhým mečom sa stal v 16. storočí šport, ktorý začal potláčať niektoré pôvodné a špecifické črty Lichtenawerovho systému. Dovolíme si tvrdiť, že sa možno stal menej „nebezpečným“, teda určeným skôr pre cvičenia v šermiarskych školách a priateľské zápasy.

V šerme sa uplatňujú 3 základné spôsoby útoku (drey wunder): sek (haw), bod (stich) a rez (schnit). Ak nahliadneme na charakter tohto šermu cez spisy majstrov 15. storočia, jednoduchou štatistikou prídeme k záveru, že seky sa zo všetkých útokov vyskytujú v textoch v rozmedzí 50-65 %, body 25-30 % a rezy 5-9 %. Už na základe lexikálnej analýzy vyplýva, že body tvoria podstatnú časť celého systému. Rovnako nás v tom utvrdí aj podrobnejšia sémantická analýza, ktorú síce nevieme exaktne vyčísliť, ale jednoznačne zvyšuje podiel bodov pri bežnom strete, kde jeden zo šermujúcich používa techniky Lichtenawerovho Zedlu. Seky sa prevažne vyskytujú v úvodných fázach – pri Zufechten, neskôr už len sporadicky. Bodov je naopak pomenej pri Zufechten, aj keď nechýbajú (ansetzen, absetzen etc.), a v nasledujúcej fáze – Krieg, skôr dominujú nad sekmi (ewiges winden). Preto nemôžme súhlasiť s tvrdením, že nemecká škola je školou sekovou, ako odznelo na prechádzajúcom sympóziu.
Posun od vyššie opísanej schémy môžeme sledovať v priebehu 16. storočia, kde hlavne u Meyera body ustupujú do úzadia. Celkovo už dielo Meyerovo vyznieva skôr ako súbor cvičení, ktoré sa ale priznáva k pôvodnej Lichtenawerovskej tradícii. Aj napriek tomu sa stal Meyer pre mnohých vstupnou bránou do umenia šermu. Tento prístup istotne netreba apriórne odsudzovať, je však vhodné byť na pozore, aby sa rekonštrukciou Meyerovho systému nehľadal cieľ, na ktorý je Meyer nevhodný. Koľkí by sa podľa učebníc športového šermu z 19. storočia učili šermovať Fabrisa?
Boli by sme radi, keby niektoré myšlienky predchádzajúcich odsekoch našli odozvu aj v slovenskom šerme. Z 95 % je náš „scénický“ šerm sekový. A to nie len šerm mečom, ale aj šerm rapírom, ktorému tento pomer rozhodne nepristane.

Držanie Langschwertu

Zdanlivo triviálny odsek o spôsobe uchopenia dlhého meča – langschwertu, by nemal byť pre nikoho prevratným, avšak je nutné dodržiavať zopár zásad. Najskôr sa ale nevyhneme krátkej úvahe o dlhom meči.

Čo je, a čo nie je dlhý meč? Na čo bol určený? A nakoniec, ako ho pre tento účel používať?

Ako pevný bod, od ktorého sa môžeme odpichnúť, pri pátraní po dlhom meči nám môžu poslúžiť šermiarske knihy, kde je vždy explicitne pomenovaná zbraň, ku ktorej patria prislúchajúce state. Z písomných prameňov vieme, že je držaný vždy v oboch rukách, nenachádzame v nich žiadne techniky pre jednu ruku. Z obrazových materiálov zase môžme usúdiť, že ide o meč značnej dĺžky (berúc do úvahy samotný názov). Pomer dĺžky meča k dĺžke tela zobrazených šermiarov dosahuje bežne 75 % (Hans Talhoffer – Cod. Icon 394a priemer cca. 80 %, Paulus Kal – CGM 1507 priemer cca. 82 %, Peter Falkner – P 5012 priemer 86 %) a viac ich výšky. Čo pri výške 180 cm činí 135 cm a viac. Pojem, u nás bežne používaný, jedenapolručný meč nie je synonymom k dlhému meču a dokonca nepatrí ani medzi pôvodné označenia zbrane. Takisto sa u nás vžil dobovými materiálmi nepodložený názov pre cvičný meč s rozšírenou čepeľou pri priečke – Federschwert/Fechtschwert⁴. (Toto rozšírenie, niektorými občas nazývané ricasso, sa ukazuje ako výborná cvičebná pomôcka presne vyhovujúca Lichtenawerovmu šermiarskemu systému, lebo dáva viac priestoru rukám pri winden, absetzen a iných technikách využívajúcich väzbu sterkou).

Najčastejšie sa s dlhým mečom stretávame práve v nemeckých fechtbuchoch, z ktorých bohužiaľ nie je jasná úloha tejto zbrane ani rozsah jej používania. Vieme ale, že tvorí základ pre všetky ostatné zbrane tohto systému. Dlhý meč si udržal miesto pri výučbe šermu až do 17. storočia, dokonca inšpiráciu z neho čerpala aj kontroverzná knižka z 30. rokov 20. storočia, ktorá slúžila na výcvik členov Hitlerjugend. Minimálne do konca 15. storočia (aj dlhšie) plnil dlhý meč úlohu aj pri osobných dueloch a sporoch, nevieme však, že by bol oficiálnou súbojovou zbraňou niektorého právneho systému⁵.

V priebehu 16. storočia bol popri tesákoch a paliciach jednou z hlavných zbraní pri ukážkach Fechtschulen, ktoré organizovali spolky sv. Marka, šermiari sv. Víta – Federfechtri⁶.
Správne uchopenie langschwertu zaručuje lepšie a presnejšie chápanie dobových techník a ich autentickejšiu interpretáciu. Anonymný autor Norimbergského kódexu (Hs. 3227a) vo svojom diele radí držať meč oboma rukami medzi priečkou a hlavicou. Tvrdí, že takéto uchopenie je istejšie a silnejšie ako uchopenie jednou rukou na hlavici. V súčasnosti väčšina šermiarov u náš drží meče ľavou rukou na hlavici hlavne kvôli krátkym rukovätiam, a nie že by používali techniky, ktoré si toto uchopenie vyžadujú. Podľa rozmerov čepelí, mnohé z nich spadajú skôr do kategórie „jednoručných“ mečov.

Ak prejdeme zachované obrazové materiály k šermu dlhým mečom, môžme jasne potvrdiť, že uchopenie s rukami medzi hlavicou a priečkou je časté, a to hlavne pri útokoch sekom. Akonáhle šermiari prechádzajú do kriegu (winden), ľavú ruku prehmatávajú na hlavicu. Tento „dobrý“ zvyk vychádza samozrejme z jednoduchých fyzikálnych zákonov páky, keďže pri fůlen vyžadujeme skôr schopnosť odolávať súperovej práci na čepeli (duplieren, mutieren, winden etc.) ako razanciu seku.
Ďalšia podstatná zásada pri používaní dlhého meča je podpora palca na ploche čepele. Toto neintuitívne a u nás takmer nepoužívané uchopenie využíva palec ako ideálny oporný bod pri špecifických technikách, ktorých v Lichtenawerovom systéme nie je málo (ochs, pflugh, hengen, zwerchhaw, schiller, absetzen …). Častou chybou držania je aj priveľmi pevné zovretie rúk v prednej a čiastočne i zadnej polohe na rukoväti meča. Statická a tvrdá fixácia zápästia pri priečke vylučuje akékoľvek jemnejšie zaobchádzanie, či už s hrotom alebo priečkou, čím padá základ šermu – winden.

Zornhaw

Nasledujúce témy príspevku budeme ilustrovať na konkrétnych technikách Lichtenawerovho umenia, presnejšie na základných. Pre naše potreby sú postačujúce a aj čitateľ, ktorý sa nevenuje tejto oblasti, bez väčšej námahy pochopí nami predkladané myšlienky.
Zornhaw so svojimi stuckmi patrí medzi úvodné techniky Zedlu a zdanlivo „vonia“ banalitou a povinnou šermiarskou prípravou. Mnohí sa čudujú, že je vôbec zaradený medzi 5 majstrovských sekov, kde popri Zwerchu, či Schilleri pôsobí nepatrične jednoducho, bez väčšej dávky umenia⁷. Áno, zornhaw je „ein schlächter pauren slagk“ (Peter von Danzig, 44 A 8 (Cod. 1449)), čiže nič viac ako silný ničím nekomplikovaný sedliacky sek vedený zhora, či už z pravého, alebo ľavého⁸ ramena. A práve kvôli tomu je ideálny na ilustrovanie, že interpretácia je len hrubý začiatok. Začnime teda ňou.
Predpokladajme, že máme zvládnuté technicko-taktické poučky z úvodu každého diela glosujúceho majstra Lichtenawera (o časovaní, rozdelení čepele, spávnom vykonávaní sekov etc.).

Glosa Peter von Danzig: „[13r]...wenn dw mit dem zů vechten zu ym kumst / haut er dir denn von seiner rechten seitten oben ein zů dem kopff / So haw auch von deiner rechten seitten von oben an alle vor saczung / Mit im zornigklich ein auf sein swert / Ist er denn waich öm swert / so seüß im den ort gericht für sich lanck ein / vnd stich im zů dem [13v] gesicht oder der prüst“

Čiastočný preklad: Ak prichádzaš k nemu (súperovi) v zufechten a on ti seká zhora svojej pravej strany do hlavy, tak mu zúrivo sekni tiež z tvojej pravej strany zhora bez akéhokoľvek versetzovania na jeho meč. Ak je potom waich na meči, tak mu streľ hrot priamo dlho vpred, a bodni mu do tváre alebo hrude.

Interpretácia by mohla byť takmer totožná s prekladom. Prichádzame k súperovi a on začína útočiť ako prvý zo svojho pravého ramena buď priamo zhora, alebo mierne šikmo. Zornhaw láme všetky horné seky, a preto ihneď začneme sekať zornhaw, rovnako z pravého ramena a silno na súperov meč. Otázka je, čo tu je myslené spojením bez versetzen? Predpokladajme nateraz, že versetzen tu zastupuje krytie, ktoré nevystavuje súpera súčasnému ohrozeniu. Po doseknutí na súperovu čepeľ strelíme ruku s hrotom vpred a bodneme ho do otvorenia, ktoré vzniklo našim úderom do jeho čepele.

Dá sa podľa tohto opisu vykonať daná technika? Isteže, dá sa. Ale nie len jediným spôsobom, čo by malo prirodzene vzbudiť diskusiu, po ktorej musí nasledovať hlbšie štúdium pôvodných materiálov a veľa hodín strávených overovaním v praxi pri tréningu.
Ako uderiť do súperovej čepele, kam presne a kedy, ako bodnúť? Kedy je súper ešte waich a kedy hart? Aká je práca nôh? Až odpovede na tieto podstatné otázky vedú k správnej rekonštrukcií techniky Zornhau ort (Skrátený názov odvodený od pôvodného verša: „Wer dir oberhawt zorenhaw ort im drawt“).

Niektoré odpovede stručne načrtneme. Vieme, že pri tejto technike dochádza k stretu dvoch oberhawov. Po kratšom skúšaní, zisťujeme, že priamy stret oberhaw proti oberhawu, hrana na hranu, nezaručuje požadovaný efekt. Pri takomto strete nedochádza k dostatočnému otvoreniu súpera, ani ak seká veľmi ľahký sek. Okrem toho veľkú časť energie súperovho seku prijímame do nášho meča. Čím trpia nielen naše kĺby ale aj meč. Preto je nutné pri strete dvoch zornhaw – oberhaw udierať prevažne do plochy prilietajúcej čepele. Takýto sek oveľa efektívnejšie vychyľuje súperov oberhaw a nepohlcuje z jeho kinetickej energie viac ako je nutné.

Iný, relatívne častý problém, je počiatočná bojová vzdialenosť. Na fázu zufechten existujú rozličné názory a nebudeme teraz argumentovať ani za jeden z táborov, kde prvý tvrdí, že v zufechten sa doslovne prišermujeme sekmi do vzduchu k súperovi a až keď sme dosť blízko zaútočíme naostro. Druhý tábor považuje tento spôsob za trochu „čudný“, neodolný voči nachraissen, majúc oporu v manuskriptoch len ojedinele. O čom však niet pochýb, že oberhaw, ktorým začína súper pri zornorte smeruje už na našu hlavu. Preto keď chce súper zasiahnuť prípadne mať aspoň potenciál zásahu, musí byť vo vzdialenosti, z ktorej krokom, alebo krátkym skokom dokáže zasiahnuť. Zdá sa to ako samozrejmosť, ale bohužiaľ nie je. Často vidieť aj kompletné predvádzané duely, kde by jediná rana nedosiahla na miesto určenia.

Existuje interpretácia, že bod, zásah súpera je uskutočnený ešte počas zosekávania. Veľmi podobne vyzerala aj naša úplne prvá interpretácia, ale rokmi sa postupne vyvíjala a menila. Z prvotnej verzie, kde zásah prichádza veľmi skoro už počas nášho zorhawu (veľmi včasné Indes), sa pod vplyvom zvyšovania sily a rýchlosti náš Zornort posunul od Indes na chvíľu k takmer dvojtempovosti, samozrejme iba po dobu lepšieho pochopenia mechaniky pohybu pri zrážaní. Prvá verzia sa javí ako príliš nebezpečná a je aj v rozpore z vyobrazeniami (viď. kurtze schneide vs. lange schneide v nasledujúcom texte), druhá príliš pomalá a v rozpore s textom o útočení Indes, a až naša posledná interpretácia, ktorá je technicky inak riešená, (dostatočne bezpečná a zároveň prekvapivá a ťažšie kryteľná) sa zdá ako schodné riešenie elementárnej techniky dlhého meča spĺňajúca všetky podmienky.

Zo všetkých nám známych vyobrazení vyplýva, že bodajúci končí po bode do tváre pravou nohou vpredu. Analogicky ako u ostatných majstrovských sekoch, kde sa popri výkone vždy vykračuje pravou nohou vpred a do strany. Jednou z častých chýb je vykračovať priskoro. Mnoho ľudí, ktorí sa stretávajú s touto technikou po prvý raz vykračujú skôr ako zvládli v rýchlosti premerať vzájomné vzdialenosti a rýchlosti pohybujúcich sa mečov a tiel. To máva za následok:

Nedostatočný úder do súperovej čepele – pri dvojitom pohybe sa ťažšie umiestňuje úder na ideálne miesto stretu čepelí. Pri razantnejšom útoku súpera to väčšinou znamená obdržaný zásah.

Primalý, alebo priveľký priestor – počas výkonu spoločných krokov nie je ešte úplne známa presná poloha súperov po výkone. Preto sa často stáva, že šermiar po zrazení súpera zornhawom zostáva v tak tesnej vzdialenosti, že bod už ďalej nie je možný, prípadne sa už hrot nachádza za súperovou hlavou a nie je možná už žiadna „zmysluplná“ akcia.

Pre tieto dôvody odporúčame pri nácviku počkať s výkonom najdlhšie ako je ešte bezpečné. A naučiť sa správnemu odhadu vzdialenosti a časovania. Pri nescénickom/bojovom prevedení, je samozrejme čas na výkon neuveriteľne krátky, a preto sa už nedá s výkonom príliš otáľať.
Preberme si teraz zaujímavejšiu otázku. Otázku hart a waich. Táto otázka je prítomná takmer v celom umení šermu. Odpoveď na ňu zakaždým vetví paletu použiteľných techník. V tomto prípade ide o vetvu waich, na to sa však často zabúda. Existuje veľké množstvo šermiarov, ktorí si pri prechode zo všeobecne známeho divadelného šermu prinesú zlé návyky, a to je automatické zatvrdzovanie pri akomkoľvek netradičnom správaní súpera. A zornhaw proti zornhawu je presne týmto príkladom. Neuvedomujú si o aké výhody pri tomto defenzívnom systéme prichádzajú ale ani zároveň aké nebezpečné to pre nich môže byť.

Zároveň je nutné podotknúť, že toto laické zatvrdenie nie je spomínaný princíp hart ale weydliche paryren, teda nebezpečné a neodoporučiteľné krytie mečom a hrotom naširoko od seba.
Len čo cítime (nie vidíme), že súper je v útoku waich bodáme vpred hrotom do tváre. Otázka „ako“, má viac prijateľných odpovedí. Za štandardný výkon možno označiť priamy bod vpred s lange schneide smerujúcou dolu. Alternatívny spôsob, s rubom nadol však môžeme podporiť napríklad textom z diela Mscr. Dresd. C 487 od Sigmunda Ringecka.
„[57r]...Wann ainer von dach vff dich schlöcht So schlach [57v] den zorn haw mitt der langen schniden alß er dir gewyst ist Jn sinen schlag an sin schwert mitt der langen schnid dines schwerts Vnd wind im din ort an von stund an mitt zů sinem angesicht“
Alebo taktiež vyobrazeniami dotyčnej techniky v nasledujúcich fechtbuchoch:

1. Wilhalm Jörg: Cod. 1.6.2°.2 – folio 3r; Wilhalm Jörg: CGM 3711 – folio 4r
2. Hans Talhoffer: Cod. Icon 394a – folio 3r
3. Peter Falkner: P 5012 – folio 3r

Tieto obrázky, ako aj obrázky zornhaw ortu štandardne s LS (lange schneide) dolu sa nachádzajú v obrazovej prílohe.
Určite sa nájdu jednotlivci, ktorí budú tvrdiť, že tento wind na KS, je už vyobrazením nasledujúcej techniky Bis stercker wider, no ďalšie štúdium nás presviedča, že to tak nie je.

Nebudem ale predbiehať a miešať tretiu techniku zornhawu s technikou prvou. Ešte by sa dalo o zornhaw orte dlho hovoriť, avšak výrazne užitočnejšie by bolo ukázať, vyskúšať a debatovať s mečom v ruke. Je vhodné uviesť, že obrana proti zornhaw ortu je v ideálnom prípade po doseknutí nebyť nekontrolovane waich ale ihneď po „zistení“ stavu pokračovať s mutieren, duplieren prípadne s inými stuckmi podľa situácie. Ale ak sa súper evidentne presadzuje s zornortom tak nám nezostáva nič iné ako inštinktívne vytlačiť jeho hrot do strany (Danzig), či dohora (Ringeck), presne ako sa to nemá robiť. V žiadnom prípade sa nesmieme dať vmanévrovať do prudkej defenzívy, čo je určite niekedy ľahšie povedať ako uskutočniť.

Vetvenia

Lichtenawerov Zedel tvorí ucelený a komplexný systém, ktorý však v surovom pôvodnom texte nie je spísaný až tak systematicky, ako by možno potreboval dnešný človek. Majster Lichtenawer zanechal svoje učenie skryté v zozname svojich veršov. Samotný Zedel si teda nenárokuje miesto didakticky prepracovanej a ľahko zrozumiteľnej učebnice šermu. Pravdepodobne ide o učebnú (memorovaciu) pomôcku, kde autor vymenúva všetky techniky, a dáva ich do vzájomného kontextu. Zedel je vyvrcholením procesu kompletizácie a racionalizácie učenia, ktoré za svoj život zozbieral majster Lichtenawer. Až nasledovníci majstra toto dielo hlbšie rozoberajú, nie však podľa rozboru textu Zedlu (čo by ani nebolo možné, lebo sémantika textu je človeku neznalému tohto učenia úplne nejasná) ale podľa vlastných vedomostí, ktoré nadobudli učením sa u samotného Lichtenawera, alebo u jeho žiakov. Z ich prác sme schopní vytvoriť kompletný kľúč riešení pre ľubovoľnú šermiarsku situáciu aj keď sa explicitne v texte nenachádza. Rovnako aj pokračovanie akcií nami stručne prebraného zorn ortu možme hľadať krížom cez všetky techniky Zedlu. Najbližšie nasledujú 4 techniky: oben abnemen, bis sterk er wider, duplieren, mutieren.

Po „odklonení“ zornortu súperom môžeme okamžite podľa situácie (poloha zbrane, tlak vo väzbe) napojiť všetky 4, i keď tradične sa v zmysle postupnosti Liechtenawerových veršov priamo spomína iba oben abnemen a nepriamo bis sterck.
O oben abnemen Peter von Danzig píše: „wenn du im mit dem zorenhaw ein haust / So seuß im den ort lanck ein zu dem gesicht oder prüst als vor geschriben stet / Wirt er denn orts gewar / vnd vor seczt starck / vnd druckt dir dein swert auf die seitten / So reiß mit deinem swert an seiner swercz clingen vber sich auf oben ab von seinem swert / vnd haw ym zw der anderen seitten aber an seiner swertz klingen wider ein zů dem kopff das haist oben ab genomen“.

Čiže ak súper vytláča náš bod do tváre silno do strany, tak máme vyjsť po súperovej čepeli nahor a seknúť ho na druhú stranu ale znovu na jeho čepeľ do jeho hlavy.

Opäť táto technika nezaváňa výnimočnosťou, ale je to tak aj v skutočnosti? Môžme povedať, že väčšina ľudí si priveľmi s interpretáciou ťažkú hlavu nerobí. Oben abnemen pre nich znamená obyčajný sek na druhú stranu, po súperovom kryte. Ale nie je to trochu chudobné? Prečo by autor potom radšej nenapísal „so haw im zů der nächsten bloß“, alebo „so schlag im vmb zů dem kopf“? A všimnime si, že autor si dal tú prácu a zdôrazňoval, že celá práca sa ma vykonávať na súperovej čepeli. Nechceme teraz niekomu narúšať úplne jasnú koncepciu spomínanej techniky. Obzvlášť ak sa dá podporiť dvoma identickými obrázkami v dvoch verziách fechtbuchu majstra Kala (Obrázková príloha). Prinajmenšom vyvstávajú nezodpovedané otázky. Upozorňujeme však, že sme stále v oblasti základných techník!

Podobné interpretačné nuansy možno nájsť takmer všade, a preto je nutné byť ostražitý aj pri zdanlivo banálnych záležitostiach.
O spracovanie materiálov o pôvodnom šerme sa začali pokúšať viacerí autori už v 19. storočí. Niektorí vcelku tendenčne a poplatne súdobej romantickej (z dôb neogotiky) predstave o stredoveku (G. Hergesell), a niektorí už vtedy vcelku kriticky zápasili so zaužívanými dogmami (K. Wassmansdorf). Voľnejší i striktnejší prístup k štúdiu šermu si našiel svojich nasledovníkov i v dnešnej dobe a každý by sa mal sebe úprimne priznať, ku ktorej skupine patrí. Tradičný príklad nutnosti perfekcionizmu je chybná transkripcia zmieneného pána Hergsella, kde pri nami už rozobranej technike Zornhaw ortu nekorektne uviedol v svojom reprinte Talhofferovho fechtbuchu (Cod. Icon 394a) v roku 1887 prepis „Zorn ortt Im dröw – Aber oberhout“ namiesto „Zorn ortt Im dröw – Wer oberhout“. Teda jasná a priam unikátna citácia Lichtenawera Talhofferom. Táto chyba sa objavuje do dnešnej doby v rôznych reedíciach Talhofferových rukopisov. A takisto bola možno aj jedným z dôvodov úplne chybnej interpretácie fólia 3r v Šermiarskych listoch, ročník 2002.

Ako uzavrieť oben abnemen? To dnes ponecháme otvorené, riešenie nevyslovíme. Jedna dobra rada je, že odpoveď sa nachádza v dobových materiáloch. Kto chce, nájde ju tam, nech už je akákoľvek⁹.

Bis sterker & nym nider

Poslednou konkrétnou technikou tohto exkurzu bude veľmi užitočná technika, ktorá názorne ilustruje ducha Lichtenawerovho Kunst des Fechtens.
V podstate sa dvojica techník označená dvojverším „Biß störcker wider vnd stich Sicht erß, so nym es nider“ aplikuje podľa Zedlu¹⁰ po seknutí zornhawu, ktorý súper vykryje. Aj tu by sa dala nájsť dvojznačnosť v opise. T.j. nikde sa neupresňuje, či je zornhaw sekaný ako samostatný sek, teda napríklad z zufechten, alebo ide o zornhaw spomenutý v dvoch predchádzajúcich technikách, teda zornhaw proti súperovmu oberhawu. Obe verzie sú dobre uskutočniteľné a tvoria veľmi dôležité časti skladačky jedného komplexného systému, kde každá časť je podstatná a overená dlhou praxou. Bis sterker si vyžaduje ovládať pojem fůlen už precíznejšie. Vyžaduje dobré ovládanie sterke vs. schweche. Druhú verziu môže nepriamo podporiť aj Speyerov rukopis¹¹, kde sa píše, že ak si sekol zornhaw a nechceš robiť oben abnehmen, tak môžeš vykonať bis sterker. Týmto potvrdzuje podobné východiskové podmienky pri oboch technikách. Podobné, nie však úplne totožné, lebo oben abnehmen má potenciál na úspech aj pri panickejšom súperovom kryte zornhaw ortu. A dokonca ešte väčší ako bežne.

Samotný výkon priblížime na nasledujúcej verzii. Súper zostáva tvrdý po tom ako vykryl zornhaw ort, alebo priamo padol na našu čepeľ, čím prerušil svoj útok oberhawom do našej hlavy. V prvom prípade, je náš zornhaw ort zmarený, v druhom už na neho ani nemáme nárok. Je dôležité zostať silný vo väzbe, v opačnom prípade dôjde ľahko k čo i len chvíľkovej strate väzby, a to v danej situácií nemôžme dovoliť. Ak sme si istí väzbou a tým, že súper je jednoznačne hart na čepeli, potom môžeme začať hľadať svojou sterkou jeho schwechu a pritom windovať na svoju pravú stranu. Pozor, niektorí autori nepíšu v svojom texte explicitne o winde na pravú stranu. Ak dochádza k interpretácií iba z týchto diel, môže sa stať, že sa na tento podstatný fakt pozabudne a technika sa začne nesprávne vykonávať s windom na ľavú stranu.

Po správne vykonanom winde, sa nachádzame v polohe pravého ochsa so súperovým mečom zakliesneným v priečke na vnútornej strane. Súperove hart nám zaručí bezpečnosť pri tejto akcii, a preto ešte raz zdôrazňujeme, že fůlen nesmie byť príliš povrchné a uponáhľané¹². Z tejto polohy nám už nezostáva nič iné, len bodnúť súpera do tváre, či hrude. To, že kontrolujeme súperovi schwechu, mu znemožňuje aktívny a ofenzívny versetzen. V ideálnom prípade, pri správnom časovaní, mu nezostane nič iné, len vytlačiť náš hrot buď priečkou nahor alebo sterkou do strany. Touto defenzívnou akciou nutne otvorí priestor pre pokračovanie, teda časť „so nym es nyder“. Zostávame v polohe a stiahnutím meča k sebe bodáme na dané otvorenie. Priečka nám naďalej kryje hlavu v pravom ochsovi. O čo ohrozujúcejší bude náš bis sterker o to viac si vynútime prudkejšiu reakciu súpera a tým pádom aj väčší pohyb jeho meča pri kryte. A čim širší (vyšší) kryt, tým menej sa narobíme pri zasadení bodu do vznikajúceho otvorenia.
Technika bis sterker, má ešte jedno obmedzenie, nevyplývajúce priamo z textu. Je ním vzdialenosť. Správnu vzdialenosť treba vyslovene nadrieť, nedá sa naučiť bez hodín práce na jednotlivých technikách v telocvični. Pre bis sterker sa hodí skôr väčšia vzdialenosť ako menšia, resp. pri krátkej vzdialenosti sa uskutočniť ani nedá. Tento segment však pohotovo vyplní technika duplieren. Ale to už je nad rámec tohto článku.

Záver

Nateraz ukončíme naše krátke rozprávanie o postrehoch k interpretáciám vybraných techník z úvodu Zedlu. Popísané stucky tvoria len zlomok najdokonalejšieho systému šermu dlhým mečom, a predsa ilustrujú jeho základné črty a jeho silu, ktorá tkvie v úspešnom zachytení takmer všetkých bojových situácií a ich riešení do „najskomprimovanejšej“ učebnice šermu, aká kedy bola napísaná, a ktorá obsahuje všetko, čo je nutné vedieť o šerme dlhým mečom. Dôkladným štúdiom dokážeme opäť zrekonštruovať návod na riešenie obrovského množstva kombinácií bojových situácií, v ktorých sa môžeme ocitnúť a nie sú explicitné v Zedli opísané. Pri tejto rekonštrukciu sa vyžaduje systematický postup od prameňov, cez interpretácie a nekonečné skúšanie v telocvični (najskôr nacvičené, neskôr na voľno s patričným ochranným výstrojom) k fulen a naspäť k prameňom a kontrole interpretácií. Kto sa rozhodne pre takúto cestu, môže si byť istý, že sa to nezaobíde „bez veľkých výdavkov a úsilí, so vznešeným hrdinským princípom a tiež láskou k Umeniu šermu“, ako sa priznáva vo svojom predhovore Paulus Hektor Mair, veľký mecenáš šermu, vďaka ktorému sa nám zachovalo veľké množstvo materiálov. Odmenou nám bude pôvodný systém šermu, aký plnil svoju úlohu vyše 200 rokov. Taktiež budeme mať istotu, že náš šerm vychádza z overených princípov, a ak náhodou pri niečom zlyhá s najväčšou pravdepodobnosťou ide o naše zlyhanie pri výkone, či interpretácií, a nie o zlyhanie systému. Zdá sa nám vhodné citovať, stále platný výrok Ing. Petra Kozu:
“A preboha – nevynachádzajte šerm. Nie že by sa to nedalo. Dá sa. Každý človek dokáže v istom rozsahu veci vynájsť. Lenže to, čo predstavovalo šerm dávnych šermiarskych škôl sa formovalo často storočia, počas ktorých sa poznatky v praxi overovali a žiadny majster šermu sám šerm nevynašiel. Tak aj vy dokážete vynájsť len zlomok, spravidla toho najnižšieho stupňa. Načo je to však dobré, keď celý šerm pred nami stojí vynájdený?“,
„…. Čo teda vytvoríte? Šerm nejakej historickej školy? Nie! Bude to šerm vašej školy, spravidla detinskej, neoverenej praxou boja na život a na smrť a nemajúcou oporu v žiadnom dobovom prameni.“¹³

Iným spôsobom ako sa dopracovať pôvodnému Lichtenawerovmu systému je učiť sa u niekoho, kto absolvoval túto cestu za Vás. Je to výrazne jednoduchšie riešenie, ale zriedkakedy nájdete čo hľadáte¹⁴ a v konečnom dôsledku Vás Vaša túžba po poznaní privedie späť k prvému, osobnejšiemu spôsobu hľadania umenia šermu.

 

Obrazová príloha

 

Zornhaw ort Anonym, Ms. germ. quart. 2020, 11v



Zornhaw ort Hans Talhoffer, Cod. Icon 394a, 3r

 

Zornhaw ort Paulus Kal, CGM 1507, 59r



Zornhaw ort Paulus Kal, MS. 1825, 15r




Zornhaw ort Peter Falkner, P 5012, 3r

 

Zornhaw ort Solothurner Codex, odkreslené z Kala

Zornhaw ort Wilhalm Jorg, CGM 3711, 4r

Zornhaw ort Wilhalm Jorg, CGM 3711, 4v

 

Zornhaw ort Wilhalm Jorg, Cod. I.6.2°.2, 3r

 

Zornhaw ort Wilhalm Jorg, Cod. I.6.2°.2, 3v

 

Oben abnehmen Paulus Kal, CGM 1507, 59v

Slovník použitých pojmov

Uvedené preklady odborných termínov sú len ilustračné. Odporúčame používať pôvodné odborné výrazy

Ansetzen – nasadenie, technika, pri ktorej nasadením hrotu vyprovokujeme obranu súpera
Absetzen – odsadenie, technika, pri ktorej vychyľujeme súperov útok a indes zasahujeme svojim hrotom
Bis sterk er wider – získaj opäť silu, presíl ho, technika kde zaviažeme silnou časťou čepele súperovú slabú a zasahujeme ho bodom
Drey wunder – tri zázraky, sek (haw), bod (stich) a rez (schnit)
Duplieren – technika, ktorou zasahujeme poza čepeľ súpera
Ein schlächter pauren slagk – priamy sedliacky sek
Ewiges winden – večné obracanie
Fechtbuch – šermiarska kniha
Fulen – cítenie
Hart – tvrdý
Hengen – visenie, pluh a ochs
Indes – v tom, typ tempovania
Krieg – vojna, stredná časť súboja
Kunst – umenie, Kunst des Fechtens – umenie šermu
Kurtze schneide – krátke ostrie, rub
Lange und mosse – dĺžka a miera
Lange schneide – dlhé ostrie
Langschwert, langes Schwert – dlhý meč
Mutieren – technika, ktorou bodáme do dolných odkrytí, ak bol súper waich
Nachraissen – technika, ktorou zasahujeme odkrytia súpera pri náprahu, resp. pri jeho výkone techniky
Nym es nyder – vezmi dolu, technika, pri ktorej po kryte útoku do horného odkrytia bodáme do dolného odkrytia
Oberhaw – horný sek
Oben abnemen – odobrať hore, technika vykonávaná z väzby obskočením súperovho meča
Ochs – vôl, jeden zo strehov
Pflugh – pluh, jeden zo strehov
Schiller – škuľavý, menivý, jeden z majstrovských sekov
Stuck – kúsok, technika
Versetzen – obrana, krytie
Waich – makký
Winden – obracanie, technika, pri ktorej zmeníme polohu zbrane do jedného z hengen
Zwerch – krížny, jeden z piatich majstrovských sekov
Zedel – Liechtenawerova báseň
Zufechten – prišermovanie, začiatočná fáza súboja
Zornhaw – zúrivý sek, jeden z majstrovských sekov
Zornort – zúrivý bod, buď nasledujúci po zornhawe, alebo vykonaný samostatne

Poznámky

1. Hs. 3227a cca. 1389: „[14r]...Aber ich wölde gerne eynen sehen der do möchte nůr eyn.gefechte ader eynen haw irdenken vnd tuen der do nicht aus lichtnawers kunst gynge Nůr das sy ofte eyn gefechte vorwandeln.vnd vorkeren wöllen mit deme das sy im newe namen geben itzlicher noch seyme hawpte“
2. Corona vznikla a začala so štúdiom Kunst des Fechtens v roku 2000.
3. Sprvu bolo toto dielo pripisované samotnému Lichtenawerovi, samotná knižnica v Norimbergu ho uvádza ako autora. Neskôr (Martin Wierschin: Meister Johann Lichtenauers Kunst des Fechtens, Mníchov 1965) bol za autora označený údajný žiak Lichtenawera, farár Hanko Doebringer, ktorý je ale evidentne iba jeden zo spominaných majstrov, aj to zabudnutú a dopísaný neskôr na okraj a vsunutý pomocou plusu. Viď obrazová príloha.
4. Karl Wassmansdorf: Sechs Fechtschulen der Marxbrueder und Federfechter, Heidelberg 1870
5. Celý článok pojednáva len o blossfechten, teda šerme bez zbroje, dokonca „ane hantschu“, bez rukavíc.
6. Karl Wassmansdorf: Sechs Fechtschulen der Marxbrueder und Federfechter, Heidelberg 1870
7. Sigmund Schninig, Cod. I.6.2° 5: „[23v] Item der Zornhaw ist nichtz anderst dann ain starcker zorniclicher oberhaw [als ain schlecht pawrn schlech] vnd wirt in der zetl verporgenlichen fur den oberhaw genennet mit sampt den anderen vier hewen die hye nachuolgen werden auch mit iren besondern namen Damit sy mit Irem Innhalt vnd stucken nit yederman gemain seyen”
8. Všetkýchpäť majstrovských sekov sa má človek naučiť sekať sprava, aleviaceré sa vykonávajú z oboch strán. Zornhaw,Krumphawi Zwerch
9. e.g. Sigmund Schninig: Cod. I.6.2°.5 – 23v, možno mu veriť s ohľadom na ostatný text?
10. Sigmund Ringeck píše :„[19v]...Wenndu im mitt dem zornhaw jnhawst, verseczt er dir daß vnd pleibt dirdamitt [20r]starck am schwert, So byß gen im wider starck am schwert, Vnd faruff mitt der störcki dines schwerts in die schwöchi sines schwertsvnd wind am schwert din gehülcz vornen für dein haupt, vnd so stichin oben ein zů dem gesichte.“
11. „[14v]...wan du mit ym zorniglichen eyn hauest helt er dan starck wider mit dem schwertt wiltu dan oben nit ab nemen so biß wider starck vnd far vff mit den armen zu diner [15r] rechten siten vnd wind din kurtz schnid an sim schwertt vnd stich im oben yn zu dem gesicht...“
12. Peter von Danzig o fůlen: „[14r]...Merck das ist / wenn er dir mit einem haw oder mit einem stich oder sunst an dein swert gepunden hat / so soltu dir mit den winden nicht zů gach lassen sein es sey dann das du vor gar eben merckst / wenn ein swert an das ander kliczst ob er im pant / waich oder hert ist / vnd wenn du das empfunden hast erst so arbait“
13. Šermiarske listy, 1999, č. 2.
14. Pozri odstavec v Hs. 3227A 14r-14v o leychmaistroch, majstroch, ktorí vymýšľajú šerm a učia široké kryty a dlhé pomalé a zbytočné seky. Ktorí dávajú nové mená technikám, nemajú žiadnu mieru pri šerme a nebezpečne sa odkrývajú a ich šerm sa hodí viac pre predvádzanie ako pre skutočný boj. P. H. Mair píše vo svojom predhovore o nich, že umenie šermu je hanobené: „nerozvážnymi, zbabelýmia bezočivými mužmi, ktorí neopatrujú najlepšie cnostia vznešené cvičenia, a tiež už dávno vidím, že hodušou úplne zneucťujú“