Stredovek pod hradbami

Trnavský šermiarsky cech si vďaka svojej prezentácii na webe a na odborných sympóziách u nás i v zahraničí vybudoval dúfame dobré meno v šermiarskej obci. V očiach širšej laickej verejnosti sa však výraznejšie zviditeľnil až toto leto vďaka exhibíciám pri inscenovaných prehliadkach bášt trnavského opevnenia a naplno počas podujatia Stredovek pod hradbami. To, ako sprievodnú akciu tradičného trnavského jarmoku, zorganizoval spolu s Kompániou trnavských žoldnierov. 

Keďže informácie o samotnom festivale sú ľahko dostupné na http://festival.tsc.sk, nebudeme sa teraz zaoberať jeho podrobným opisom, ale ponúkneme vám náš pohľad na priebeh tejto akcie.

Historické tábory

Pre oživenie atmosféry stredoveku pod trnavskými hradbami urobili snáď najviac historické tábory jednotlivých skupín. Stany tvorili chronologický prierez skrz stredovek a ich rozmanitosť zaručovala, že návštevníci mohli na každom kroku nájsť niečo iné, vidieť čosi nové. Taktiež vystavenie replík dobových zbraní v ich „prirodzenom prostredí“ im dodalo na väčšej vážnosti a bolo pre divákov o to pôsobivejšie. Vône jedál pripravovaných nad ohniskami navyše zamestnali aj čuch návštevníkov a o to vernejšie prenášali do dôb dávno minulých. Množstvo drobných detailov, od ukážok remeselníkov s dobovými nástrojmi, cez hydinu pobehujúcu v drevených ohrádkach až po tóny šalmajov a gájd nesúcich sa sadom menilo tábory z púhej prehliadky stanov na možnosť naozaj si vychutnať genius loci.

Vystúpenia

Na hlavnom pódiu sa okrem šermiarov predstavili i tanečnice, hudobná skupina Vrbovské vŕby (známa svojím štýlom, ktorí sami nazývajú „sedlácká gotika“), či majstri ohňa vo svojej show. Spomedzi všetkých, ktorí sa predviedli si snáď najväčšie uznanie zaslúži mím Miroslav Kasprzyk, ktorý celé podujatie uvádzal a aj sám ukázal svoje umenie v samostatnom vystúpení. Jeho pozitívny prístup úspešne nakazil aj ostatných účinkujúcich ako aj návštevníkov. Za šermiarov by som rád spomenul hlavne bratislavských Žoldnierov, ktorí svojím prierezom cez históriu duelu ukázali nielen šermiarsku zručnosť, ale aj široký kostýmový záber. Osobne som sa pobavil aj na miestnych – trnavských žoldnieroch, ktorí svoje vystúpenie predviedli v komediálnom duchu a príjemne tým oživili atmosféru.

Spomedzi účinkujúcich, ktorí nevystupovali na hlavnom pódiu, zaujalo najmä dobýjanie hradieb, kde Bludní rytieri akčným spôsobom predviedli silu dobových palných zbraní. Taktiež Vinedi so svojou ukážkou lučištníckeho umenia zaujali malých i veľkých.

Čo sa týka vystúpenia našej skupiny – voľba predviesť exhibíciu šermu ako bojového umenia s ochrannými pomôckami namiesto stredovekého kostýmu, sa ukázala byť tou správnou. Mohli sme si dovoliť omnoho tvrdšie zásahy, ukážku full-contactu a reálnejšiu rýchlosť a brutalitu šermu. A zdá sa, že diváci z radov laikov i odborníkov túto originalitu ocenili.

Sprievodné aktivity

Ruch pod hradbami však neutíchal ani medzi vystúpeniami, čo zabezpečila široká paleta sprievodných aktivít v trnavskom parku. Medzi tábormi si návštevníci mohli pozrieť prácu kováča, svoje výrobky ponúkali na predaj brašnári i včelár, Vinedi dali priestor na lukostreľbu aj návštevníkom a deti sa mohli previezť na koni, ako aj vyskúšať si rekonštrukciu prvého skákacieho hradu či zabojovať si v detskej aréne s mäkčenými zbraňami.

Aréna

 

Spomedzi spomínaných sprievodných aktivít by sme sa radi podrobnejšie vyjadrili práve k aréne, kde si mohli šermiari skúsiť duelový šerm s ochrannými pomôckami a odľahčenými mečmi. Bojovať sa dalo buďto langschwertom alebo kombináciou jednoručného meča a bucklera. Hoci najčastejšie boli používané čínske pierka značky Hanwei, zrazili sa i tvrdšie čepele od Chodkiewicza. Neišlo o turnaj, všetky stretnutia boli len priateľské a na ich priebeh dohliadali traja rozhodcovia, ktorí vlajočkami signalizovali zásahy zo svojho pohľadu. Mohli pritom udeliť tri body za plný zásah a bod za menej presvedčivejší útok. Hoci samotné bodovanie sa ukázalo ako najschodnejšie, občas dochádzalo k sekom či bodom, ktoré samotní duelanti vnímali, no pozornosti rozhodcov z niektorých uhlov unikli. Napriek tomu šermujúci z rôznych skupín vnímali turnaj ako zaujímavý a prínosný v rámci posunu k možnosti merania síl v blossfechten. O úspešnosti svedčí aj nízky počet zranení, z ktorých stojí za zmienku snáď len vykĺbené rameno. To si pri prechode do zápasenia privodil paradoxne samotný organizátor arény Tóno Kohutovič.

 

Fakľový sprievod a galaprogram

Celé podujatie bolo pre verejnosť ukončené fakľovým sprievodom až na Trojičné námestie, kde výstrelmi historických zbraní z Mestskej veže začal záverečný galaprogram. V ňom sa na hlavnom pódiu vystriedali šermiari zo všetkých vystupujúcich skupín a predviedli duely v kostýmoch a zbraňami prislúchajúceho obdobia. Celé námestie si tak mohlo vychutnať prierez vývojom európskych bojových umení a oceniť potleskom tých, ktorí pripravili v Sade Antona Bernoláka program na celý víkend. Pre samotných účinkujúcich sa však galaprogramom ešte podujatie neskončilo a zaslúženú odmenu a oddych si mohli vychutnať späť v historických táboroch na spoločnej hostine.

Záverečné zhrnutie a poďakovanie

Ako sme písali v úvode, Stredovek pod hradbami bol určený pre širokú verejnosť, a preto práve spokojní návštevníci boli hlavným cieľom spoločného snaženia. No a práve spokojní návštevníci, ktorí v hojnom počte navštívili tento festival sú pre nás všetkých obrovskou odmenou a motiváciou do budúcna. S ich pozitívnym prijatím sme sa stretali aj priamo na podujatí, ako aj vo vyjadreniach na internete či rôznych sociálnych sieťach. Preto práve im patrí naša vďaka.

Rovnako ďakujeme mestu Trnava, ktoré nám vychádzalo v ústrety pri prípravách, sponzorom, všetkým účinkujúcim a predávajúcim, ľuďom čo všemožne pomohli pri organizácii a starali sa o našu bezpečnosť (čo práve počas trnavského jarmoku nebola ľahká úloha), ako aj meteorológom za to, že ich nepriaznivé predpovede sa nenaplnili a po oba dni sa nám silnejší dážď vyhýbal.

No a napokon, najväčšia vďaka patrí Kompánii trnavských žoldnierov, ktorá bola spoluiniciátorom celého nápadu a urobila pre jeho úspešné zrealizovanie najviac práce.

Preto sme veľmi radi, že článok môžeme ukončiť pozdravom: „Dovidenia o rok“ 

Fotogaléria

(autori: R. Hvizdoš, I. Durčány, F.Uhrovič)