Na pozvanie Roberta Molina z GHFS (Göteborgs Historiska Fäktskola) sme sa zúčastnili v termíne 5. - 7. novembra podujatia Swordfish 2010. Swordfish patrí medzi tri hlavné pravidelné európske HEMA stretnutia v priebehu roka. (Ostatné dve sú Dijon a Dreynevent vo Viedeni) Naša účasť sa spájala s vedením dvoch workshopov dlhého meča, ktoré oba boli naplánované na posledný deň celej akcie.
Do Göteborgu sme prileteli v piatok v čase, keď už prebiehali prvé semináre. Samotná akcia sa konala v mestečku Mölndal neďaleko Göteborgu, avšak zo samotného mesta a celkovo ani zo Švédska sme bohužiaľ nemali príležitosť vidieť takmer nič okrem tréningovej haly a supermarketu.
Už podľa rozpisu mala byť akcia nabitá šermiarskym programom, z ktorého 4 workshopy patrili zástupcom Slovenska. Keď sme my z TŠC dorazili na miesto, Martin Fabian už viedol svoju prvú lekciu, ktorá mala podľa tvárí zúčastnených pozitívny ohlas. Samotný workshop si kládol za cieľ rozpohybovať ľudí a povzbudiť ich do intenzívnejšej aktivity pri šerme (prechod do blízkej vzdialenosti - einlauffen, ringen, durchlauffen). Paralene s týmto workshopom bežal blok Scotta Browna o šerme mečom a pästným štítkom a seminár Matta Galasa o Montante. Pre konkrétnejšiu predstavu uvádzam video, kde tento portugalský systém predvádza práve prvý menovaný Scott Brown. Takéto cvičenie nie celkom zapadá do kontextu našej činnosti, ale inak zamerané skupiny by snáď v niečom takom mohli nájsť inšpiráciu.Piatkové popoludnie sme trávili sledovaním prvých kôl turnaja v boji dlhým mečom. Šermovalo sa veľmi krátkymi mečmi od Chodkiewicza a potom dvojicou mečov Albion Meyer. Podotknem, že podľa nášho názoru ani jeden typ nevyhovuje šermu dlhým mečom, na aký sme u nás zvyknutí. Turnaja sa nezúčastnil nikto z našej výpravy, poväčšinou kvoli zraneniam ramien. Čo možno hodnotiť kladne, je výrazné zvýšenie intenzity súbojov. Povedal by som, že turnaj sa tvrdosťou začal približovať tým, ktoré sme spoznali v Poľsku. K hodnoteniu šermu globálne ťažko niečo povedať. Boli tam pekné, ale aj veľmi mizerné momenty. Vo veľkej miere absentovalo bodanie hrotom (snáď nie preto, že išlo o meče typu Meyer:)). Osobitne by som azda vyzdvihol šermiarov Andersa Linnarda a Roberta Molina. Prvý menovaný šermoval s prehľadom a ľahko. Druhý bojoval ako vynikajúci šermiar vzhľadom na to, že šermu pričuchol len pred tromi rokmi (turnaj nešťastne ukončil skôr pre zlomený ukazovák). Andersa premohol vo finálovom zápase jeho vlastný žiak Axel Pettersson, na ktorom bolo aj napriek dobrému výkonu azda trochu príliš vidno snahu opäť vyhrať.
Okrem pravidiel rozhodovania však turnaj hodnotím pozitívne. Nasadenie sa posunulo výrazne vpred. Aj po technickej stránke sa bolo na čo pozerať a v tomto aspekte asi turnaj dokonca prevyšoval kvalitu tých poľských - rozhodne však nie v intenzite.
Ďalšou disciplínou v turnaji bol súboj nylonovými mečmi. V mužskom podaní išlo skôr o fackovanie ako o šerm. Slovenské zastúpenie sa tu asi jednomyseľne zhodlo, že tadiaľto by sa šerm v žiadnom prípade uberať nemal. Naproti tomu, ženský turnaj s nylon bol zaujímavý minimálne vďaka viťazke, ktorou bola Krisztina Nagy z Gyoru. Okrem dobrého bojového pohybu ide aj o technicky celkom zdatnú šermiarku a prvé miesto si spomedzi zúčastnených určite zaslúžila.
V piatok večer sme sa pre malú účasť stretli v úzkom kruhu a namiesto prednášky o kódexe Wallerstein sme diskutovali o Schninigovi a iných šermiaskych bizarnostiach.
V sobotu sa na seminári M. Fabiana účastnilo len málo ľudí, pretože v susednej hale sa konal spomínaných nylonový turnaj. Popoludní mal Matt Galas preplnenú telocvičňu čakajúcu na workshop venovaný tomu, ako sa vyhnúť dvojitým zásahom. Niektoré podobné cvičenia praktikujeme aj u nás, ale nie s úmyslom nácviku vyhnutia sa súzásahu. Precvičované situácie by sme asi riešili trochu inak, ale myslím, že seminár a podobné cvičenia mnohým pomôžu vybudovať si aspoň základné defenezívne návyky. Na mnohých workshopoch sa bohužiaľ trénovalo iba s nylonom, čo určite považujeme za krok späť.
Sobotný večer prebiehal v duchu diskusií a voľnej zábavy, ktorá končila po polnoci tradičným zápasením s názvom Midnight Brawlers.
Nedeľa už bola poznačená dvoma predošlými dňami i prebehnutými turnajmi. Dopoludnia sme začali náš workshop s témou Vorschlag. Aj keď sme trénovali vyše troch hodín, myslím, že sa nám podarilo udržať pozornosť účastníkov po celý čas a dokonca sa nám zdá, že si ľudia odniesli nové myšlienky, ktoré sa niektorým podarili celkom úspešne osvojiť.
Poobedný seminár sa niesol vo veľmi komornej atmosfére. Veľa ľudí už odišlo, alebo už len diskutovali a na cvičenie sa odhodlal iba málokto. Tu možno zaúradovala aj programová chyba, pretože celý čas svietilo, že náš tréning bude stále TBA -To Be Anounced (v podstate upresnený neskôr). Workshop bol po kvalitatívnej stránke hodnotný, aj keď sme učili iba Andersa Linnarda, Krisztinu Nagy a Roberta Molina (a ešte niekoľkých ľudí na lavičke). Vďaka týmto pokročilým šermiarom sme mohli priamočiaro prejsť celý program, a popri tom si dobre zatrénovať a oboznámiť ich s našim prístupom.
Po tomto tréningu sme sa zbalili a vcelku unavení nasadli do lietadla s pocitom, že sme so cťou a úspešne prezentovali stav HEMA resp. pôvodného historického šermu u nás.
Krátka správa o akcii od Matta Galasa