Tohto roku som mal tú česť, že som bol pozvaný na výročné stretnutie skupín Hammaborg a Laurentiusgildet (obe členské skupiny HEMAC). Akcia sa koná pravidelne už 5 rokov striedavo v Hamburgu a mestečku Århus v Dánsku. Víkend 21-22.5. bol hostiteľom práve Hammaborg a za miesto si určili menšiu obec cca. 50 km od mesta Hamburg.
Vďaka pozvaniu Dierka Hagedorna a Clausa Sørensena sa podujatia zúčastnilo 7 hostí mimo organizátorských skupín, čo samozrejme padlo na osoh celého víkendu, lebo cieľom programu bolo práve vytvoriť diskusné skupiny a preskúmať otázky nejasných interpretácií, prípadne vymeniť si skúsenosti s praktickou aplikáciou.
Program narozdiel od tradičných HEMA podujatí vôbec nebol fixný a všetko sa nieslo v uvoľnenej atmosfére bez časovej tiesne. Každý účastník sa mohol zapojiť do niekoľkých diskusných klubov, alebo si založiť vlastnú aktivitu a diskutovať o vlastných témach, či prezentovať svoju činnosť.
Súčasťou sobotného dňa bol nový typ turnaja, ktorý ma zaujal hlavne tým, že sa doň aktívne mohli zapojiť úplne všetci (pokročilí i nováčikovia) a obsahoval možnosť bojovať akoukoľvek zbraňou. Bojovalo v ňom asi 50 šermiarov rozdelených do dvoch skupín – Federfechtri a Markusáci. Obe skupiny stáli oproti sebe, a v každej mal hocikto právo pozdvihnúť ľubovolnú zbraň na znak výzvy. Na druhej strane mohol opäť ktokoľvek výzvu prijať s rovnakou zbraňou a zápas sa mohol začať. Každý šermiar mal pri dueli jedného sekundanta zo svojej skupiny. Zaujímavý bol spôsob ukončenia duelu. Po boji bolo, až keď sa jeden alebo obaja šermiari vzdialili od seba do dlhej vzdialenosti. Bez ohľadu na predchádzajúce zásahy. Bolo teda možné, aby zápas skončil bez právoplatného zásahu. V prípade zásahu do hlavy sa počítalo zasiahnutému, že bol zabitý. Ak dostal niekam inam bol zranený. Čiže duel mohol skončiť stavmi: obaja bez zásahu, jeden zranený a druhý nie, obaja zranení, jeden zranený a jeden mŕtvy, jeden mŕtvy a jeden bez zásahu, či obaja mŕtvi. Po každom dueli museli obaja isť zahlásiť výsledok do sčítacieho centra, lebo súbežne prebiehalo aj 5 duelov. To bol azda najslabší článok turnaju, lebo pri sčítacom stole sa kopili ľudia, čo trošku zdržiavalo bojachtivých šermiarov.
Zaujímavé na systéme bolo, že každý mohol absolvovať toľko duelov, koľko chcel alebo stihol. Či už jeden alebo tohtoročné maximum, teda 24. Druhou zaujímavosťou bolo, že kladne boli hodnotené duely, kde človek nedostal zásah, a duely kde zomrel boli penalizované bez ohľadu na to, či nejaký zásah dal. Toto sa mi zdá ako veľmi zaujímavé, lebo možno práve snaha nedostať by mala byť pri šerme bez zbroje prvoradou motiváciou. Mimochodom výsledky boli známe až večer, čiže to, že som sa stal víťazom som sa dozvedel až niekoľko hodin po ukončení súťaže. Len upresním, že som absolvoval možno aj o 10 duelov menej ako bolo maximum. Čiže systém je v tomto asi spravodlivý, aj keď presné detaily sčítavania bodov mi nie sú známe.
V sobotu sme okrem turnaja pracovali trochu na scheitleri a Dierk, Claus, Bartek s Danielom Jacquetom neskôr prechádzali kusy v plnej zbroji z harnischfechten. V nedeľu ukazovali Švédi spôsob ich tréningu a neskôr sme si trochu prediskutovali winden, duplieren a schiller.
Prvé dni nás osobne hostil u seba doma Roland, ktorému patrí vďaka všetkých pozvaných hostí. V Hamburgu som strávil ešte pondelok po akcii a prijal som milé pohostenie Ekkeharta, ktorý ma povodil po starom prístave a ukázal mi Hamburg z inej ako klasickej stránky.
V súhrne to bol veľmi príjemný víkend, za ktorý som priateľom z Hammaborgu a Laurentiusgildet vďačný. Želám im ďalší úspešný rok pri ich činnosti.