Obnovený šerm dlhým mečom sa dlhodobo trápi otázkou ako overovať šermiarsku úspešnosť. Rozpoltenosť názorových prúdov (pro a proti turnajom) sa časom nezmenšuje. A v poslednom období sme prispeli k ďalšej vášnivej diskusii v rámci turnajového hnutia tým, že sme si dovolili uviesť do skúšobnej praxe pravidlo pre turnaje v dlhom meči v športovom svete známe ako právo útoku. Heréza! A nemienime s tým prestať.
Právo útoku je syntetický výmysel moderného športového šerm, ktorého hlavnou funkciou je okliešťovať a obmedzovať reálny šerm na akýsi umelý novotvar a popri tom nepriniesť šermu nič pozitívne.
Tak presne tento názor som mal ešte pred pár rokmi, kým som sa k právu útoku dostal bližšie. Nie však cez športový šerm, ale práve úvahou nad tým ako vylepšiť šerm dlhým mečom. Mnohé zhliadnuté zápasy mi hovorili, že to, čo je možné vidieť na aktuálnych turnajoch nie je to, čo som v pôvodnom šerme dlhodobo hľadal. Dnes viem, že som čiastočne očakával niečo virtuálne, čo nikdy ani neexistovalo. "Hollywoodsky" (a všeobecne scénický) šerm nás, reštaurátorov Kunst des Fechtens, ovplyvnil azda viac ako sme si mysleli. Na druhú stranu podnikáme ďalšie pokusy ako "zlepšiť" obsah aj formu aktuálneho šermu. Stále je na to priestor. Okrem osvety aj zmenou pravidiel.
Prvým pokusom v turnajových pravidlách na vysporiadanie sa s hlavným neduhom šermu, súzásahmi, bolo pravidlo afterblow. V skratke, ak niekoho zasiahnem a on mi je v nejakom časovom rámci schopný zásah oplatiť, anuluje to môj zásah a nestávam sa víťazom tejto výmeny. Teoretické východisko je, že ak mi súper ranu vráti, útočil som nevhodne a mal som viac myslieť na svoju bezpečnosť. Myšlienka pekná, ale bohužiaľ nevhodná do moderných turnajov.
Toto pravidlo má svoje korene v historických pravidlách istých regiónov. Prvá mne známa zmienka je z roku 1531 z diela Antonia Manciolina (obsahuje aj bodovací systém, 3 body hlava, 2 noha, ostatné za jeden). Pravidlo zakazuje útočiť viac ako jeden krát po obdržaní zásahu. Chápal by som to ako reguláciu aby sa športové zápasy nezvrtli do vážnejšieho boja, kde by mohlo prísť k serióznej ujme. Nie ako povzbudenie k útočeniu po zásahu. Talianske slovo použité na označenie tejto situácie je contrappasso, preložiteľné ako odplata.
Účelom šermu je ostať živý. Toto je často opakované tvrdenie neraz použité ako argument pri online diskusiách. O akom šerme ale hovoríme?
V prípade turnajového (schimpf) potom radšej nebudem ani vstupovať do turnaja, či duelu a mám istotu, že sa mi pri šerme nič nestane. Dnes, ak niekto vstupuje do turnaja, tak určite nie je jeho hlavná motivácia prežitie, ale výhra, prípadne zábava. Ak nastúpil do turnaja niekto v 16. storočí, rovnako bola jeho motivácia iná ako číre prežitie. Inak by radšej ostal doma, či v krčme.
Dobre, ale čo duely o prežitie (výrazne menšinový Ernst), ktoré sa konali mimo turnajov? Tam je prežitie iste veľmi dôležitý faktor. Ak som vyzývateľ, tak môj cieľ je obrancu zasiahnuť, nie defenzíva. Ak môj súper, obranca, nie je sebevrah, tak sa bude snažiť moje útoky vykryť a prípadne potrestať moje chyby. Eventuálne sa pokúsi prebrať iniciatívu. V prípade, že mu však chýba pud sebazáchovy, tak akokoľvek sa budem snažiť, súper vie vyčkať na môj útok a zasiahnuť takmer vždy počas, alebo tesne po mojom útoku. Súdny človek by sa však na takúto "odplatu" radšej nespoliehal.
Podobne aj v turnajoch ak bude chcieť niekto hrať nepeknú hru s afterblow, tak môže. Nie je takmer žiadna možnosť ako mu v tom efektívne zabrániť. Ak ste dokázali pred 500 rokmi dostať zásah mečom, hoci tupým, a v nasledujúcom okamihu sa súperovi revanšovať, tak to značí čosi o vašej fyzickej odolnosti. Dnes však už tento argument naďalej nie je platný, moderné chrániče vás často zbavia nielen bolesti zo zásahu, ale aj strachu pred zásahom samotným. Osobne si teda myslím, že toto pravidlo aktuálne len povzbudzuje zaútočiť aj po tom, čo som sám dostal zásah, čim vzniká neprehľadná, ale aj nebezpečná situácia. Nakoniec v strete potom padnú aj tri, či štyri zásahy a nikto ani netuší, kto bol prvý. Nič, čo by sme v turnajoch chceli vidieť alebo chceli podporovať.
Právo útoku (priorita, RoW - Right of Way) je definované v šermiarskych disciplínach, kde sa používajú tzv. konvenčné pravidlá: fleret a šabľa. Jeho korene siahajú do 17. storočia. Jedným z cieľom bolo znižiť množstvo súzásahov a zranení na oboch stranách. Výsledok sa premietol do šermu, kde sa v útokoch striedali obe strany systémom kryt — riposta. Tento spôsob šermu neskôr nahradil existujúce systémy, ktoré dovtedy viac preferovali Indes akcie resp. mezzo a contro tempo.
Ak sa dnes povie RoW, každý športový šermiar vie, o čom sa hovorí a chápe to podľa striktných a dávno vžitých pravidiel. Historický šermiar si však vybaví typický výjav zo športového šermu: zrážku dvoch šablistov, ktorí takmer na milisekundu začali naraz, zasiahli sa navzájom a obaja sa hrdia, že bod má patriť práve im. Katastrofa. (https://www.youtube.com/watch?v=ydQ19fbXzFU prvé strety)
Toto je presne to, čo HEMA nepotrebuje. Kópia RoW podľa šable nie je v žiadnom prípade naším cieľom. Ťažko sa to ale vysvetľuje, keďže tento pojem je už hlboko vžitý. Preto by bolo chybou naďalej ho tak nazývať. Podstata je zhodná, ale implementačné detaily musia byť iné.
Nazvime toto pravidlo Vor, aby nedochádzalo k nedorozumeniu. Motivácia pravidla spočíva v tom, že sebevražedné správanie chceme obmedzovať a nie ho podporovať. Ak som v priamom ohrození súperovým útokom, som to ja, ktorý je povinný reagovať a v prvom rade chrániť seba. Základná informácia, ktorú nováčikovia často prehliadnu je, že toto pravidlo sa aplikuje iba ak príde k súzásahu. Nikdy inokedy. A práve pri súzásahu chceme potrestať toho, kto urobil väčšiu chybu. Aj keď je možné, že chybu urobili obaja.
Lichtenawerská tradícia narába s pojmom Vor. Ide o jav, keď ja mám iniciatívu a súper je nútený reagovať na moje akcie. Domnievam sa, že aj v šerme ostrým mečom, alebo aj v turnaji s tupým, dáva zmysel reagovať na prichádzajúcu hrozbu. Na vlastný útok, či protiútok sa sústrediť, až keď mám istotu, že súperom zahájený útok ma nezraní. Ak raz protivník začal z vhodnej vzdialenosti priamym útokom na niektoré moje otvorenie, bolo by nesprávne jeho akciu ignorovať. Musím toto ohrozenie vykryť, vyhnúť sa mu, alebo vykonať protiútok, v ktorom sa sám zakrývam. Súper zotrváva vo Vor ak je neustále v kúsok predo mnou. Znovu a znovu ma ohrozuje útokmi na nové otvorenia, kým ja ešte len kryjem tie predchádzajúce. V takom prípade aj stredoveké spisy predpokladajú, že sa budem venovať prioritne defenzíve, resp. musím lámať jeho Vor s Nach, alebo Indes (a tým sa sám dostať do Vor).
Okrem zníženia počtu súzasahov je ďalším cieľom pravidla Vor povzbudiť šermiarov k priamym (bez fehlerov a durchwechslov) útokom, ktoré sú vykonávané z vhodnej vzdialenosti a na konkrétne otvorenie. Na druhú stranu má odrádzať šermiarov ignorovať súperove ohrozujúce akcie. Pravidlo zároveň nevynucuje žiaden štýl šermu. Môžem nasledovať systém Indes protiútokov, alebo aj modernejší kryt — odveta. Výsledkom tréningu šermiarov podľa tohto umelého pravidla by potenciálne mohol byť šerm podobnejší šermu v "reálnejších podmienkach". Neviem, či si to už uvedomujú všetci, ale reálny šerm sa nám nikdy nasimulovať nepodarí.
Na to aby sme vedeli koncept Vor preniesť do športových turnajov, treba jasne pretaviť pointu do série pravidiel. O ich znení sme stále otvorení diskutovať a meniť ich. O samotnom princípe som úplne presvedčený a budem za ním stáť, až kým sa nepreukáže, že je skôr na škodu ako na úžitok. Na to však treba dlhší čas.
Do dnešného dňa zatiaľ prebehli iba dva turnaje v ČS HEMA lige, ktoré využili právo útoku. Na turnaji v Bratislave bolo používané iba sporadicky, hlavne pre rozhodnutie zásahov v prvom tempe. Počas Tyrnhawu sa používalo častejšie, aj kvôli prítomnosti dvoch športových šermiarov v rozhodcovskom zbore. Zaznamenali sme aj kritickejšie ohlasy, ktoré mohli byť spôsobené používaním práva útokov v štýle modernej šable. Preto sme sa rozhodli terminologicky oddeliť právo útoku od princípu Vor, aby bolo každému jasné, na aký odkaz pravidlo nadväzuje. Častejšie však rozčarovanie mohlo byť spôsobené nepochopením rozhodnutia rozhodcu, alebo neadekvátnym šermom. Problém akýchkoľvek pravidiel je, že ich nikto nečíta kým, sa turnaj vyvíja podľa očakávaní. V pravidlách sa loví, až keď sa treba sťažovať.
Problémom dnes je aj nejednotnosť rozličných pravidiel na rôznych turnajoch. Preto sa nikto neriadi konkrétnymi pravidlami už pri tréningu. Na turnaji sa jednoducho šermuje vždy rovnako, bez ohľadu na to aké sú pravidlá. A potom príde rozhorčenie, že rozhodca rozhodol, inak ako by som očakával. Toto rozhorčenie môže byť aj pozitívne, aby sa šermiari trochu prebudili a zamysleli, čo chcel rozhodca vlastne povedať. Som si istý, že každý jeden rozhodca FEBUSu chce rozhodnúť čo najlepšie a každú výmenu posudzuje komplexnejšie a snaží sa vyhodnotiť, kto zašermoval lepšie. Situácia sa často javí inak šermiarom a inak pozorovateľom. Samotný šermiar môže mať občas inú predstavu o časovej súslednosti ako rozhodca. Obzvlášť subjektívnu predstavu máva šermiar, ak ide o emocionálne vypätú situáciu. Rozhodca však musí postupovať rovnako aj ak ide o posledný bod finálového zápasu. Hodnotí iba to čo videl a dokáže každú situáciu vysvetliť na základe čoho sa rozhodol. Podľa týchto rozhodnutí treba postupne upraviť svoj šerm a nie to len v turnaji, ale už v tréningovom procese. Šermovať rozvážnejšie a bezpečnejšie.
Potenciálnym problémom môže byť zneužívanie priority. V šabli dochádza k hádzaniu sa za právom útoku, aj keď útok ešte nemá zmysel. V pravidle Vor zavádzame teda striktnejšie pravidlá, kto môže dostať prioritu. Musí ísť o útok naozaj z oprávnenej vzdialenosti, kde je zásah nevyhnutnosť ak súper nevykoná defenzívnu akciu.
Na to aby sme vedeli evaluovať zmysluplnosť pravidla Vor musí prebehnúť ešte mnoho turnajov, kde sa bude aplikovať a taktiež aj pár rokov, aby sa šermiari stihli prispôsobiť aj samotným štýlom šermu. O výchove rozhodcov ani nehovoriac. Ak by sme ale hocaké pravidlo vzdali po roku na základe kritiky od súťažiacich, tak by nikdy k žiadnej zmene nemohlo prísť. Zmeny v pravidlách majú veľmi veľkú zotrvačnosť.
Ak niekto cíti, že by sa chcel podieľať na tvorbe pravidiel alebo mal konkrétne pripomienky, nech sa mi kľudne ozve na môj email. Budú ma zaujímať hocijaké podnety. Všetky športové pravidlá sú umelé a preto vítam akékoľvek pravidlo, ktoré nám pomôže "zlepšiť" šerm.
Podľa pravidiel FEBUS 1.3.2.
10.1 Princíp
10.2 Získanie Vor
10.2 Strata Vor