Obnovený šerm dlhým mečom sa dlhodobo trápi otázkou ako overovať šermiarsku úspešnosť. Rozpoltenosť názorových prúdov (pro a proti turnajom) sa časom nezmenšuje. A v poslednom období sme prispeli k ďalšej vášnivej diskusii v rámci turnajového hnutia tým, že sme si dovolili uviesť do skúšobnej praxe pravidlo pre turnaje v dlhom meči v športovom svete známe ako právo útoku. Heréza! A nemienime s tým prestať.

Právo útoku je syntetický výmysel moderného športového šerm, ktorého hlavnou funkciou je okliešťovať a obmedzovať reálny šerm na akýsi umelý novotvar a popri tom nepriniesť šermu nič pozitívne.

Tak presne tento názor som mal ešte pred pár rokmi, kým som sa k právu útoku dostal bližšie. Nie však cez športový šerm, ale práve úvahou nad tým ako vylepšiť šerm dlhým mečom. Mnohé zhliadnuté zápasy mi hovorili, že to, čo je možné vidieť na aktuálnych turnajoch nie je to, čo som v pôvodnom šerme dlhodobo hľadal. Dnes viem, že som čiastočne očakával niečo virtuálne, čo nikdy ani neexistovalo. "Hollywoodsky" (a všeobecne scénický) šerm nás, reštaurátorov Kunst des Fechtens, ovplyvnil azda viac ako sme si mysleli. Na druhú stranu podnikáme ďalšie pokusy ako "zlepšiť" obsah aj formu aktuálneho šermu. Stále je na to priestor. Okrem osvety aj zmenou pravidiel.

Afterblow

Prvým pokusom v turnajových pravidlách na vysporiadanie sa s hlavným neduhom šermu, súzásahmi, bolo pravidlo afterblow. V skratke, ak niekoho zasiahnem a on mi je v nejakom časovom rámci schopný zásah oplatiť, anuluje to môj zásah a nestávam sa víťazom tejto výmeny. Teoretické východisko je, že ak mi súper ranu vráti, útočil som nevhodne a mal som viac myslieť na svoju bezpečnosť. Myšlienka pekná, ale bohužiaľ nevhodná do moderných turnajov.

Toto pravidlo má svoje korene v historických pravidlách istých regiónov. Prvá mne známa zmienka je z roku 1531 z diela Antonia Manciolina (obsahuje aj bodovací systém, 3 body hlava, 2 noha, ostatné za jeden). Pravidlo zakazuje útočiť viac ako jeden krát po obdržaní zásahu. Chápal by som to ako reguláciu aby sa športové zápasy nezvrtli do vážnejšieho boja, kde by mohlo prísť k serióznej ujme. Nie ako povzbudenie k útočeniu po zásahu. Talianske slovo použité na označenie tejto situácie je contrappasso, preložiteľné ako odplata.

Účelom šermu je ostať živý. Toto je často opakované tvrdenie neraz použité ako argument pri online diskusiách. O akom šerme ale hovoríme?

V prípade turnajového (schimpf) potom radšej nebudem ani vstupovať do turnaja, či duelu a mám istotu, že sa mi pri šerme nič nestane. Dnes, ak niekto vstupuje do turnaja, tak určite nie je jeho hlavná motivácia prežitie, ale výhra, prípadne zábava. Ak nastúpil do turnaja niekto v 16. storočí, rovnako bola jeho motivácia iná ako číre prežitie. Inak by radšej ostal doma, či v krčme.

Dobre, ale čo duely o prežitie (výrazne menšinový Ernst), ktoré sa konali mimo turnajov? Tam je prežitie iste veľmi dôležitý faktor. Ak som vyzývateľ, tak môj cieľ je obrancu zasiahnuť, nie defenzíva. Ak môj súper, obranca, nie je sebevrah, tak sa bude snažiť moje útoky vykryť a prípadne potrestať moje chyby. Eventuálne sa pokúsi prebrať iniciatívu. V prípade, že mu však chýba pud sebazáchovy, tak akokoľvek sa budem snažiť, súper vie vyčkať na môj útok a zasiahnuť takmer vždy počas, alebo tesne po mojom útoku. Súdny človek by sa však na takúto "odplatu" radšej nespoliehal.

Podobne aj v turnajoch ak bude chcieť niekto hrať nepeknú hru s afterblow, tak môže. Nie je takmer žiadna možnosť ako mu v tom efektívne zabrániť. Ak ste dokázali pred 500 rokmi dostať zásah mečom, hoci tupým, a v nasledujúcom okamihu sa súperovi revanšovať, tak to značí čosi o vašej fyzickej odolnosti. Dnes však už tento argument naďalej nie je platný, moderné chrániče vás často zbavia nielen bolesti zo zásahu, ale aj strachu pred zásahom samotným. Osobne si teda myslím, že toto pravidlo aktuálne len povzbudzuje zaútočiť aj po tom, čo som sám dostal zásah, čim vzniká neprehľadná, ale aj nebezpečná situácia. Nakoniec v strete potom padnú aj tri, či štyri zásahy a nikto ani netuší, kto bol prvý. Nič, čo by sme v turnajoch chceli vidieť alebo chceli podporovať.

Právo útoku vs. Vor

Právo útoku (priorita, RoW - Right of Way) je definované v šermiarskych disciplínach, kde sa používajú tzv. konvenčné pravidlá: fleret a šabľa. Jeho korene siahajú do 17. storočia. Jedným z cieľom bolo znižiť množstvo súzásahov a zranení na oboch stranách. Výsledok sa premietol do šermu, kde sa v útokoch striedali obe strany systémom kryt — riposta. Tento spôsob šermu neskôr nahradil existujúce systémy, ktoré dovtedy viac preferovali Indes akcie resp. mezzo a contro tempo.

Ak sa dnes povie RoW, každý športový šermiar vie, o čom sa hovorí a chápe to podľa striktných a dávno vžitých pravidiel. Historický šermiar si však vybaví typický výjav zo športového šermu: zrážku dvoch šablistov, ktorí takmer na milisekundu začali naraz, zasiahli sa navzájom a obaja sa hrdia, že bod má patriť práve im. Katastrofa. (https://www.youtube.com/watch?v=ydQ19fbXzFU prvé strety)

Toto je presne to, čo HEMA nepotrebuje. Kópia RoW podľa šable nie je v žiadnom prípade naším cieľom. Ťažko sa to ale vysvetľuje, keďže tento pojem je už hlboko vžitý. Preto by bolo chybou naďalej ho tak nazývať. Podstata je zhodná, ale implementačné detaily musia byť iné.

Nazvime toto pravidlo Vor, aby nedochádzalo k nedorozumeniu. Motivácia pravidla spočíva v tom, že sebevražedné správanie chceme obmedzovať a nie ho podporovať. Ak som v priamom ohrození súperovým útokom, som to ja, ktorý je povinný reagovať a v prvom rade chrániť seba. Základná informácia, ktorú nováčikovia často prehliadnu je, že toto pravidlo sa aplikuje iba ak príde k súzásahu. Nikdy inokedy. A práve pri súzásahu chceme potrestať toho, kto urobil väčšiu chybu. Aj keď je možné, že chybu urobili obaja.

Lichtenawerská tradícia narába s pojmom Vor. Ide o jav, keď ja mám iniciatívu a súper je nútený reagovať na moje akcie. Domnievam sa, že aj v šerme ostrým mečom, alebo aj v turnaji s tupým, dáva zmysel reagovať na prichádzajúcu hrozbu. Na vlastný útok, či protiútok sa sústrediť, až keď mám istotu, že súperom zahájený útok ma nezraní. Ak raz protivník začal z vhodnej vzdialenosti priamym útokom na niektoré moje otvorenie, bolo by nesprávne jeho akciu ignorovať. Musím toto ohrozenie vykryť, vyhnúť sa mu, alebo vykonať protiútok, v ktorom sa sám zakrývam. Súper zotrváva vo Vor ak je neustále v kúsok predo mnou. Znovu a znovu ma ohrozuje útokmi na nové otvorenia, kým ja ešte len kryjem tie predchádzajúce. V takom prípade aj stredoveké spisy predpokladajú, že sa budem venovať prioritne defenzíve, resp. musím lámať jeho Vor s Nach, alebo Indes (a tým sa sám dostať do Vor). 

Formalizácia Vor a uvedenie do praxe

Okrem zníženia počtu súzasahov je ďalším cieľom pravidla Vor povzbudiť šermiarov k priamym (bez fehlerov a durchwechslov) útokom, ktoré sú vykonávané z vhodnej vzdialenosti a na konkrétne otvorenie. Na druhú stranu má odrádzať šermiarov ignorovať súperove ohrozujúce akcie. Pravidlo zároveň nevynucuje žiaden štýl šermu. Môžem nasledovať systém Indes protiútokov, alebo aj modernejší kryt — odveta. Výsledkom tréningu šermiarov podľa tohto umelého pravidla by potenciálne mohol byť šerm podobnejší šermu v "reálnejších podmienkach". Neviem, či si to už uvedomujú všetci, ale reálny šerm sa nám nikdy nasimulovať nepodarí.

Na to aby sme vedeli koncept Vor preniesť do športových turnajov, treba jasne pretaviť pointu do série pravidiel. O ich znení sme stále otvorení diskutovať a meniť ich. O samotnom princípe som úplne presvedčený a budem za ním stáť, až kým sa nepreukáže, že je skôr na škodu ako na úžitok. Na to však treba dlhší čas.

Aktuálne problémy

Do dnešného dňa zatiaľ prebehli iba dva turnaje v ČS HEMA lige, ktoré využili právo útoku. Na turnaji v Bratislave bolo používané iba sporadicky, hlavne pre rozhodnutie zásahov v prvom tempe. Počas Tyrnhawu sa používalo častejšie, aj kvôli prítomnosti dvoch športových šermiarov v rozhodcovskom zbore. Zaznamenali sme aj kritickejšie ohlasy, ktoré mohli byť spôsobené používaním práva útokov v štýle modernej šable. Preto sme sa rozhodli terminologicky oddeliť právo útoku od princípu Vor, aby bolo každému jasné, na aký odkaz pravidlo nadväzuje. Častejšie však rozčarovanie mohlo byť spôsobené nepochopením rozhodnutia rozhodcu, alebo neadekvátnym šermom. Problém akýchkoľvek pravidiel je, že ich nikto nečíta kým, sa turnaj vyvíja podľa očakávaní. V pravidlách sa loví, až keď sa treba sťažovať.

Problémom dnes je aj nejednotnosť rozličných pravidiel na rôznych turnajoch. Preto sa nikto neriadi konkrétnymi pravidlami už pri tréningu. Na turnaji sa jednoducho šermuje vždy rovnako, bez ohľadu na to aké sú pravidlá. A potom príde rozhorčenie, že rozhodca rozhodol, inak ako by som očakával. Toto rozhorčenie môže byť aj pozitívne, aby sa šermiari trochu prebudili a zamysleli, čo chcel rozhodca vlastne povedať. Som si istý, že každý jeden rozhodca FEBUSu chce rozhodnúť čo najlepšie a každú výmenu posudzuje komplexnejšie a snaží sa vyhodnotiť, kto zašermoval lepšie. Situácia sa často javí inak šermiarom a inak pozorovateľom. Samotný šermiar môže mať občas inú predstavu o časovej súslednosti ako rozhodca. Obzvlášť subjektívnu predstavu máva šermiar, ak ide o emocionálne vypätú situáciu. Rozhodca však musí postupovať rovnako aj ak ide o posledný bod finálového zápasu. Hodnotí iba to čo videl a dokáže každú situáciu vysvetliť na základe čoho sa rozhodol. Podľa týchto rozhodnutí treba postupne upraviť svoj šerm a nie to len v turnaji, ale už v tréningovom procese. Šermovať rozvážnejšie a bezpečnejšie.

Potenciálnym problémom môže byť zneužívanie priority. V šabli dochádza k hádzaniu sa za právom útoku, aj keď útok ešte nemá zmysel. V pravidle Vor zavádzame teda striktnejšie pravidlá, kto môže dostať prioritu. Musí ísť o útok naozaj z oprávnenej vzdialenosti, kde je zásah nevyhnutnosť ak súper nevykoná defenzívnu akciu.

Na to aby sme vedeli evaluovať zmysluplnosť pravidla Vor musí prebehnúť ešte mnoho turnajov, kde sa bude aplikovať a taktiež aj pár rokov, aby sa šermiari stihli prispôsobiť aj samotným štýlom šermu. O výchove rozhodcov ani nehovoriac. Ak by sme ale hocaké pravidlo vzdali po roku na základe kritiky od súťažiacich, tak by nikdy k žiadnej zmene nemohlo prísť. Zmeny v pravidlách majú veľmi veľkú zotrvačnosť.

Príklady

  1. Súper stojí v schranckhute, má horné otvorenie. Ja sa približujem a konám sek priamo na hlavu. Súper čaká a reaguje až na môj sek sekom na dolné otvorenie s miernym pohybom vzad. Zasahuje môj trup tesne pred, zároveň, alebo tesne po tom ako sám dostáva zásah do hlavy. Výsledok: Bod pre mňa, v prvom rade mal odvrátiť istý zásah svojho horného otvorenia až potom útočiť sám.
  2. Súper stoji v pluhu a ja tiež. Má otvorenú ľavú stranu. Bodám na hruď, ale mojím cieľom je durchwechsel dobodnutý do pravého otvorenia. Súper reaguje na môj prvý bod a ide do defenzívneho krytu, keď zistí, že pri kryte sa čepele nestretli, tak náhodne vystiera ruky a zasahuje ma, pričom ja už som hrotom na druhej strane a zasahujem. Výsledok: Bod pre mňa. Nechal sa vylákať a ja som bol vo Vor, ktoré on ignoroval.
  3. Rovnaká situácia ako bod 2, ale súper mi priamo bodá do môjho durchwechslu bez krytu naznačeného bodu. Výsledok: Súzasah, bod pre oboch.
  4. Súper seká oberhaw. Ja reagujem na neho a sekám zwerch. Sekám ho ale blbo a zároveň ako zasahujem dostávam plný záh do hlavy. Výsledok: Bod pre súpera, blbo som vykonával Indes akciu
  5. Podobne sekám zwerch, zasahujem ním hlavu, ale súperov sek mi vyskočí z priečky a zasiahne ruky. Výsledok: Bod pre mňa. Súperov Vor bol prelomený a Indesom so vyhral Vor ja.
  6. Situácia: chcem sekať dva zwerchy za sebou. Sekám prvý, súper kryje defenzívne, a ešte pred dokončením krytu idem naokolo s druhým zwerchom, zasahujem ale súper tesne pred mojim zásahom padol mečom na moje ruky. Výsledok: Bod pre mňa, súper bol po tlakom a náhodou, či zámerne zasiahol, keď nemal na to právo, resp. bolo jasné, že už dostane zásah a nevykonal nič na jeho odvrátenie.
  7. Rovnaká situácia, len ja si spomeniem, že by som chcel pokračovať umbschlagom až keď súper zakryje môj útok a kryt je dokončený. Dochádza k rovnakým zásahom. Výsledok: súzasah, mal som falošný Vor a v podstate ho nemal nikto. Bod pre oboch.
  8. Rovnaká situácia, len ráznym krytom prerušuje môj prvý zwerch a potom počká na prvý takt môjho umbschlagu, do ktorého vkročí svojim rezom na moje ruky. Keďže som v chráničoch podarí sa mi dokončiť zwerch a zasiahnuť. Výsledok: Bod pre súpera. Súper dobrým Nach prelomil môj Vor a efektívne zaútočil, kým ja som bol ešte vo fáze prípravy.

Záver

Ak niekto cíti, že by sa chcel podieľať na tvorbe pravidiel alebo mal konkrétne pripomienky, nech sa mi kľudne ozve na môj email. Budú ma zaujímať hocijaké podnety. Všetky športové pravidlá sú umelé a preto vítam akékoľvek pravidlo, ktoré nám pomôže "zlepšiť" šerm.

Pravidlá pre Vor 

Podľa pravidiel FEBUS 1.3.2.

10.1 Princíp

  1.  Vor (a Nach a Indes) je koncept vychádzajúci z pôvodnej klasifikácie tempovania akcií v Lichtenawerovej škole a zo širšej teórie šermu. 
  2. Slúži výhradne na rozhodovanie situácií, kedy prišlo k súzásahu, ktorý nebol zapríčinený rovnako závažnou chybou oboch šermiarov. 
  3. Vyhrať Vor znamená získať ofenzívnu iniciatívu; súper vtedy musí reagovať na útoky šermiara vo Vor. Ak šermiar nereaguje defenzívou na ofenzívu šermiara s Vor, tak robí chybu a dopúšťa sa samovražedného konania. Cieľom pravidla Vor je takéto správanie penalizovať a odradzovať od neho šermiarov.
  4. Ak má jeden šermiar tempo Vor a príde k súzásahu, tak bod je pridelený šermiarovi, ktorý bol vo Vor. 

10.2 Získanie Vor 

  1. Šermiar vyhráva Vor, ak začne v situácii, keď ani jeden z dvojice nemá Vor, viditeľne (voľným okom) skôr ako jeho súper jednoduchý útok na otvorenie súpera z dostatočnej vzdialenosti a takýto útok ma potenciál zasiahnuť súpera. Teda zásah je nevyhnutný, ak by súper nijak nereagoval. 
  2. Šermiar stojaci v Langorte má Vor, kým sa jeho meč nevychýli zo stredovej pozície jeho alebo súperovou akciou, tak že neohrozuje súpera. 
  3. Ak začnú na seba šermiari útočiť jednoduchým útokom v rovnakom čase (alebo v okom nepostrehnuteľnom intervale) a obaja zasiahnu platným zásahom, Vor sa neprideľuje ani jednému šermiarovi. Takýto súzásah je rovnako závažnou chybou oboch a bod sa prideľuje obom. 
  4. Zložený útok (typu Fehler, alebo Durchweschsel a pod.) nadobúdajú Vor iba ak súper akceptuje útočníkov záľud a začína ho kryť defenzívnym krytom. Ak útočník súpera neprinúti k defenzívnej akcii, nemá zložený útok Vor. 5. Útok na spodné otvorenia (od pása dole) nenadobúda nikdy Vor. 

10.2 Strata Vor  

  1. Šermiar stráca Vor ak svoj priamy útok preruší, alebo zmení jeho cieľ, alebo ak súper pozastaví, prípadne pozmení smer jeho útoku. 
  2. Ak si chce šermiar udržať Vor, musí vždy pracovať po novom otvorení skôr, ako súper dokončí svoj kryt v Nach. Ak sa mu to nepodarí, stráca Vor. Obaja šermiari potom majú možnosť vyhrať Vor podľa bodu 10.2.1. 
  3. Ak nedošlo pri Indes protiútoku k zásahu ani na jednej strane, ruší sa Vor súpera a Vor prechádza na kontrujúceho šermiara. 
  4. Ak jeden súper stratil Vor, tak neplatí, že druhý ho automaticky získal. Stav falošného Vor nastáva, ak si jeden šermiar myslí, že je vo Vor ale podľa pravidiel Vor reálne nevyhral, alebo ho stratil. V tomto prípade znamená súzásah tiež bod pre oboch.