O prvom útoku

Každý kto sa sa aspoň zbežne zoznámi s učením majstra Lichtenauera vie, že medzi základné princípy šermu dlhým mečom patrí aktívny útok a sústavná iniciatíva. Lichtenauer vyžaduje aby sa človek zbavil strachu, lebo ten kto sa bojí a čaká na akcie súpera býva často porazený. Poučky o výhodách prvého útoku (vorschlagu) sa nachádzajú vždy hneď v úvode spisov o šerme dlhým mečom. Prekvapujúco sa následne Lichtenauer priveľmi nevenuje tomu ako poraziť súpera prvým úderom.

Viac rozvíja situácie, kde človek reaguje na akciu súpera (útočnú alebo obrannú) a vyhráva v tempe Indes (počas), alebo Nach (po), a ako hľadať ďalšie otvorenia (winden, duplieren, mutieren, umbschlagen etc.).

Ak by mal Lichtenauer vecne a detailne zapísať ako správne útočiť asi by svoje dielo nezanechal v strohom veršovanom zozname. Jemnú mechaniku pohybu (práca nôh, správny sek) Lichtenauer  určite poznal, ale len sotva by ju použiteľne zakódoval do Zedla. (V skupine máme vypracovanú teóriu a mechaniku prvého seku, ale písomne je to nemožné sprostredkovať.) O správnom sekaní sa vyjadruje len hrubo ale zato zásadne.

• Sek sprava má podporovať krok pravej nohy a naopak, sek zľava krok ľavou.
• Seky nesmú ísť naširoko, ale priamo k cieľu - prevažne na hlavu a trup.
• Útočiť treba vždy plnou silou. Nie s 50 percentnou rezervou.

Naučiť sa efektívne útočiť je kľúčové, ale kupodivu často podceňované. Vyššie uvedené 3 princípy uznáva väčšina šermiarov. Tvoria úplný základ ale napriek tomu sa porušujú. Možno práve preto, lebo ich mnoho ľudí považuje za úplne elementárne, či primitívne a radšej sa venuje komplikovaným sekvenciám.

Sila prvého útoku je jednoducho v tom, že je prvý. Kto zaútočí ako prvý a potom dokáže operatívne nadväzovať na akcie súpera de facto vyhral, alebo má veľmi veľkú šancu byť úspešnejší. Dodnes som videl len málo súbojov, kde bol využitý spomenutý princíp. Občas si prezerám zaznamené zápasy a turnaje na kanáloch služby Youtube a celkom často sa stretávam s tým, že ani jeden zo šermiarov nezačína stret sebavedomým, razantným a presne cieleným útokom na hlavu a telo.

Haw nahent was du wilt
kein wechsel kum an den schilt
Zu kopff zu leib Die slege nit vermeid
Mit gantzem leibe ficht
was du starck gerest treibe

Často sa porušujú takmer všetky základné princípy Lichtenauerovho Zedlu. Slabý útok bez podpory celého tela, útok proti nohe, ktorý ešte často nesmeruje na hlavu, či trup. Seky sú krátke, nelietajú po najkratších dráhach, ale často blúdia a skoro každý končí v inom smere ako pôvodne začal. (Samozrejme, že akcie typu Fehler - finta/zálud majú svoje opodstatnenie, ale určite nie ako základný útok)

Každý útok, ktorý porušuje tieto princípy by mal byť nemilosrdne využitý oponentom, či už pomocou nachraissen alebo jednoducho správne umiestneným a razantným sekom/protisekom. Niekedy a ak nie vždy je to jednoduchšie riešenie lepšie. Preto osobne radím pracovať na najzákladnejších šermiarských akciách roky a nikdy ich neprestať trénovať. Porušovať elementárne princípy šermu môže iba majster a takého dnes v šerme zatiaľ nemáme.

Jeden z dôvodov porušovania základných princípov vidím v zlých sparingových zbraniach, ktoré majú ďaleko od reálnej zbrane. Predovšetkým nerealistická váha šinajov, drevených alebo nylonových náhrad umožňuje nezodpovedne máchať okolo seba. Poznám to osobne, a keď chvíľu trénujete, povedzme zo šinajom, začnete si skracovať poctivo nacvičené dráhy. Tradičný pohyb nôh prispôsobený šermu s takmer 2 kg mečom nie je stavaný na šerm pol kilogramovým bambusom. Pre ľahšie zbrane úplne postačuje pohyb v jednom - a to pravom - strehu. (Viď napríklad moderné športové kendo) Pri dlhodobom tréningu sa potom tieto zlé návyky prenášajú aj do šermu realným mečom. Preto netreba preceňovať tréning s náhradou meča a použivať reálne zbrane tak často ako sa len dá z bezpečnostného hľadiska.

Šinaje sa používajú pri tréningu aj nás, ale iba ako doplnok a iba pri veľmi špecifických témach. Sú kluby, kde sú bambusové, drevené, či nylonové meče používané ako plnohodnotné tréningové zbrane. Dokonca sparingové meče od Hanwei používajú ľudia nevhodne na tréning techník. (Napríklad MEMAG na svojich videách ich používa na ukážky Zornhawu! Mimochodom tieto ich záhradné show celkove dobre ilustrujú nedostatok snahy ublížiť súperovi, ktoré by mala byť základnou motiváciou šermu.) Tieto zbrane (generácie I.) majú k pocitu meča výrazne ďalej ako násady od metly.

S dovolením Roberta Molina, by som rád odkázal na jeho kanál na youtube. Robert nahral vyše 500 sparingových videí, a preto tam nájdete pekné príklady lepších aj horších akcií. Na videu sparingu s nylonom sa extrémne prejavuje neopodstatnené pobehovanie náhodné sekanie bez jasného ciela a dostatočnej razancie. Noha takmer nikdy nepodporuje útok a obaja šermujúci prirodzene využívajú, že zbrane majú nereálnu váha. Ťažko im to zazlievať, ale jednoznačne to deformuje bojový pohyb. V sparingu s oceľovými mečmi je situácia len mierne iná. Boj obsahuje podľa mňa priveľa "skúšobných útokov" z diaľky, často púšťaných iba do jednej ruky. Prvé útoky málokedy smerujú tak aby silou zasahovali hlavu/trup.

Ak som v minulom článku písal, že len veľmi málo techník vidieť vo voľných súbojoch, tak práve toto je jednou z príčin. Bez riadneho útoku nefunguje žiadna technika, ktorá bola práve proti životaohrozujúcim útokom stavaná. Nikdy nespravíte účinný zwerch na neučinný oberhau. Málo-krát zasiahnete z prvej ak si nechávate 50% rezervu.

Raz som debatoval s človekom, čo prešiel z Kenda na Kenjutsu. Nie všetci šermiari Kenjustu s ním asi súhlasia, ale on pristupoval k útoku a cvičeniu šermu tak, že v žiadnom prípade nepripúšťal, že jeho prvý útok, prvý sek, bude neúspešný. Neriešil čo by robil, ak by netrafil, alebo by súper vykryl. Sústredil sa na to aby vyhral prvým sekom a tomu sa snažil podriadiť všetko. Nám Európanom pripadá táto filozofia cudzia a trochu sebevražedná, ale myslím, že aspoň časť z nej by sme si mali osvojiť. Mať v hlave jasný cieľ a trvať si na ňom na 100%. Ak urobím pri šerme chybu, ale súper cíti, že svojím útokom pevne verím, len veľmi ťažko sa mu bude proti mne presadzovať.

O dôležitosti správne vykonaného prvého útoku sme sa sami veľmi dobre presvedčili na turnaji v Poľsku minulý víkend (Článok som rozpísal ešte pre turnajom). Poliaci sú duchom veľkí bojovníci s veľkou odvahou. Našťastie pre nás sa zatiaľ tak nezameriavali na prvý útok (vorschlag), a preto sme mali výraznú taktickú výhodu. Počas 10 súbojov na mňa priletel možno jeden útok z prvej, ktorý bolo nutné riešiť. Naopak z našej strany väčšina úspešných zásahov prišla z prvej a ku ďalším technikám už nebolo treba siahať. Cieľom šermu je predsa zasiahnúť čo najskôr a nebyť zasiahnutý, a to bez ohľadu na krásu použitých techník.