Ako neprísť o prsty - Zwerchhau, čast I.

Dnes nikto nepochybuje, že zwerchhau patrí k jadru šermu dlhým mečom. Aj napriek tomu sa mi často ľudia sťažujú, že pri ňom dostávajú po prstoch. Často tak trénujú tento sek iba v mohutných lakrosových rukaviciach a vďaka nim ich tento malý problém prestane časom trápiť. Na jednom seminári k majstrovským sekom vo Viedni dokonca prednášajúci vyriekol, že výmena zranenia prstov za zabitie súpera je predsa dobrý obchod. Kravina!

Keby aspoň bola pravda, že takto zle vykonaný zwerch naozaj súpera odrovná. Potom by som si vedel predstaviť, že pri súboji na život a na smrť je to predsa len možné brať ako víťazstvo. Ale tu sa práve vynára druhý hlavný problém zwerchu – intenzita zásahu.

Ak si prejdete mnohe videá zwerchu, (ani to naše nie je výnimkou (video nezobrazuje terajšiu interpretáciu), tak je evidentné, že má často zwerchhau problém s prieraznosťou v konečnej fáze dopadu. Nie je nezvyčajné, že sek minie svoju energiu nárazom súperovho oberhawu, a na samotný zásah hlavy už žiadna kinetická energia nezostáva, a preto sek končí len letmým dotykom hlavy. Bezbrannosť zwera je často ešte výraznejšia ak ním lámeme  šikmý oberhaw, a nie kolmý. Je možné aby jeden z tajných sekov fungoval dobre iba proti dokonale kolmému oberhawu a aj to výmenou za poničené prsty? Ja myslim, že určite nie!

Jeden z interpretačných prúdov pristúpil k vyriešeniu tohto problému ústupom od jednoliateho pohybu k rozdeleniu zwercha (ale i schillera) na obrannú a útočnú fázu. Najskôr zachytavjú sek (cez hranu, či plochu) a útok generujú následne pohybom hlavice k sebe, opačne ako tlačí predná ruka (čisto rotáciou okolo ťažiska). Nehovorím, že to nie je riešenie. Ale zdá sa mi netypické pre školu šermu, ktorá razí myšlienku absolutneho útoku a Indes. Týmto spôsobom strácame drahocenný čas, ktorého je pri Indes  tempe vždy málo.

Náš prístup k výkonu zwercha je presne opačný. Nebrať ohľad na súperov sek, ale sústrediť sa len na ten svoj. Rizikové? Nie, veď ide o jeden z 5 majstrovských sekov.

Pre správny zwerch je dôležité mať dobrú predstavu, o uhloch a vzdialenostiach. Akokoľvek je dielo klobúčnika Wilhalma zvláštne a máloobsažné, tak to bol práve on, ktorý mi vnukol myšlienku o vzdialenosti, na ktorej je založená naša (zatiaľ dobre fungujúca) interpretácia zwerchu.

Vzdialenosť je pri tomto krížnom seku naozaj kritická veličina. Práve ona sa podiela na uhle (nie výhradne) medzi mojou a súperovou zbraňou. Tento uhol výrazne ovplyvňuje integritu mojich prstov, čiže má zmysel zaoberať sa ním hlbšie. Čím je uhol väčší, tým mám prsty vo väčšom bezpečí. Všimnite si uhol väčší ako 45 stupňov na obrázku vľavo. (Problémy pre prsty nastávajú pri uhle cca. 30 až 0! stupňov) Do pozornosti by som dal kolmé postavenie meča útočíka vzhľadom na zem, ktorý može indikovať skorú fázu seku, alebo pohyb priečky proti dráhe seku. Ak súpera dostaneme do podobnej pozície s mečom kolmo k zemi, značne ľahšie ovládneme jeho čepeľ, ako keby mal hrot naklonený vpred.

Aby sme dokázali optimalizovať oba uhly, musíme prísť k súperovi čo najbližšie. O tom, že mám byť v kratšej vzdialenosti svedčia nepriamo aj iné zmienky v dochovaných fechtbuchoch. Napríklad Sigmund Ringeck píše, že ak vám super zatvrdí proti zweru, tak odhodte jeho meč priečkou a udrite ho na druhú stranu. Aby sa toto dalo naozaj vykonať, musíme byť naozaj blízko. Okrem toho máme pri zwerchu viazať svojou silnou častou meča pevne jeho meč. A len ťažko budem pevne svojou sterckou viazať súperovu schwechu. Oba tieto popisy naznačujú stret stercke vs. stercke a teda jednoznačne pomerne krátku vzdialenosť. Takisto doporučené duplieren po zwerchu opäť signalizuje skôr krátku vzdielenosť. (Chybnú vzdielenosť vidieť napr. http://youtu.be/HC5FIyfI8TA?t=40s, kde stercku zachýtavajú schwechu)

Aby nebolo všetko také zrejmé, tak obrázok z Ms. Germ. Quart. 2020 zobrazuje vzdialnosť pri zwerchu výrazne väčšiu ako sa tu práve snažím presadiť, ale postavenie mečov stále pripomína skôr stercke vs. stercke.

Počiatočná vzdialenosť. Meč si môžem stáčať do zwerchu až počas letu ako píše Ringeck, alebo ho možem nechať spočívať plochou na ramene ako píše Danzig. Pri druhom spôsobe je očividnejší zámer, ale pohotovejší a jednoduchší sek.		Záverečná fáza zwerchu, kde rubom zasahujem supera a sám ostávam bezpečne, nielen zakrytý mečom, ale aj mimo pôvodnej dráhy súperovho seku.
Neoptimálny spôsob: Zwerch v dlhšej vzdialenosti, pri ktorom trpia často prsty prednej ruky. Pravý šermiar ak aj nedostane priamy zásah do ukazováka, tak si ho minimálne pri ďalšom pohybe poreže. Uhol zbraní je iný, značne nevýhodnejší, ako uhol mečov na obrázku vpravo.		Lepší spôsob: Zwerch v kratšej a bezpečnejšej vzdialenosti. Meč ostáva na línií šermu ale krok, či skok, bol vykonaný šikmo vpred. Súperov meč smeruje strmšie dohora.
Správna vzájomná pozícia rúk a mečov po dokončení zwera. Súpera som naviazal v úvodnej fáze jeho seku, aby som mu čo najviac zťažil padnutie sekom na môj zwer.		Ako bolo povedané, meč neopúšťa pôvodnú líniu šermu. Zaistíme si tým aj väčšiu pohotovosť pre pokračovanie druhým zwerom na opačnú stranu, ak by mi súper padol na čepeľ.

Z textov tiež vieme, že pri zwerchu máme vykonať riadny skok pravou nohou k súperovi na jeho ľavú stranu, mimo dráhu jeho seku. To samozrejme dáva zmysel. Skokom sa dostávame do krátkej vzdialenosti a tým, že ho vykonáme mierne stranou získame väčšie bezpečie pre svoju hlavu a mierne lepší uhol pre zásah súpera. Ale pozor, meč radím nechať na pôvodnej osi šermu. V žiadnom prípade ho neodporúčam rotovať spolu so skokom. Tým by sme nechali súperovi dlhší čas mimo väzby a uľahčili mu sledovanie nášho pohybu prebiehajúcim oberhawom. Vyslovene by som radil vyraziť priečkou čo najskôr a čo najpriamejšie vpred presne proti dráhe súperovho seku. Týmto pohybom si zaručím dobré krytie nielen hlavy, ale i prstov, či iných častí. 

Postavenie nôh pri zwerchu je napríklad na obrázku od Petra Falknera trochu mätúce. Vyzerá to akoby sme priskočili nie do prava, ale do ľava, čo je v rozpore s textom glós. Pri takomto prevedení sa nám krásne otvára možnosť na následný umbschlag druhým zwerom, ale zostáva tu otázka, či je vôbec aspoň teoretická šanca zasiahnúť tým prvým. Rozbor takéhoto kroku si však nechám na neskôr.

Pri zwerchu je dôležité vyraziť včas (asi ako pri úplne každej technike, teda nič nové), čo nikdy nie je príliš ľahké. Avšak výhodou je, že nemusíme až tak čakať na súpera. Ak vidíme, že je súper v hornej polohe, či už sa chystá na oberhau alebo nie, môžme bez váhania začať zwerovať. Ideálne je ale vpadnúť mu do tempa. Pri seku sa sústredím hlavne na riadny sek do hlavy, dostatočné skrátenie vzdialenosti a vyrazenie priečkou proti seku (ako keby som mu chcel vyraziť meč priečkou, práve týmto pohýbom získam vertikálne postavenie súperovej čepele). Pri dodržaní týchto podmienok, sa nemusím zameriavať na akciu súpera a ohrozeným sa stáva práve on.

Pri vhodnom dodržaní týchto pravidiel je zásah prstov takmer vylúčený. Z osobnej skúsenosti možem povedať, že v čase videa venovanému zwerchu, som cca. raz za 20-30 pokusov dostal slabý zásah prstov. Teraz si nespomínam, že by sa niečo také opakovalo. Iba ak by človek zaspal a pokúšal sa vyraziť zwerom tesne pred dopadom oberhawu. Vtedy radšej na zwera kašlať. Spravte obyčajné versetzen kľudne proti všetkým pravidlám.