Cez víkend 5-7.2 sme sa v trojici Martin Tibenský, Tomáš Sirný a Anton Kohutovič zúčastnili šermiarskej akcie Dreynschlag Event 2010 vo Viedni. Akciu organizovala domáca skupina Dreynschlag a patrí už k zabehnutým HEMA udalostiam roku. Hlavnou motiváciu našej účasti bolo nahliadnuť osobne na úroveň šermu západnejšie od našich krajov.
Program bol aj vďaka chrípkovemu obdobiu značne preriedený oproti pôvodnému návrhu, aj tak sme absolvovali iba niektoré vybrané body:
Samozrejme, že sme ich neabsolvovali celé. Cieľom bolo zistiť stav a úroveň podobných akcií. Ako najzaujímavejšiu hodinu by som označil workshopy Rolanda Warzechu o boji mečom a štítkom. Bez ohľadu na to, že mečom a buklerom sa nezapodievame, myslím si, že koncepčne a metodologicky nám bol tento systém najbližšie. Podobným smerom totiž prebieha výuka dlhého meču v našich radoch.
Je veľkou škodou, že na akcií sa nezúčastnil Dierk Hagedorn. Jeho hodinu viedol jeho asistent Falco Fritz. Osobne si myslím, že interpretovať jednoznačne Petra Falknera je nemožné a čo človek to iný názor. Takto sme sa s jedným názorom zoznámili skrze pánov z Hammaborgu.
S Clausom Sørensenom sme viac času strávili pri porovnávaní chápania šermu a ukázalo sa, že aj v elementárnych záležitostiach sa môžme odlišovať. Osobne hodnotím, aj na základe spätnej väzby od Clausa, že náš prístup obstál v konfrontácií techník na výbornú.
Hodina tesáku bola vyslovene bez jasného ciela, a nebolo ani na prvý pohľad jasné, či je inštruktor v oblasti tesáku dobre školený.
Zápas bol poňatý vcelku zaujímavo, ale vadilo nám, že nenasledoval historickú tradíciu. Pridŕžal sa skôr moderných princípov ako pôvodných.
Seminár o dýke a dlhom meči podľa Fioreho dei Liberi, nás priveľmi neupútal. Ide skôr o exotické spojenia, ktoré nepatria k hlavnej náplni nášho štúdia.
Celkovo nám na akcii chýbalo väčšie zastúpenie ľudí venujúcich sa dlhému meču na podobnej úrovni ako my, kedže by sme radi konfrontovali náš prístup a jeho výsledky. Na druhej strane bolo zaujímavé vidieť rozdiel v ponímaní samotného šermu. Kým u nás stále prevláda jeho scénické poňatie, v zahraničí sa oveľa viac berie ako bojové umenie, rovnocenné napríklad ázijským. Nasadenie je však často až na výnimky výrazne nižšie ako u nás. Zároveň bolo vidieť aj silné zastúpenie iných zbraní, a ich kombinácii, nie len samotného dlhého meča, čo u nás veľmi nevidieť.