V TŠC sa nám postupne darí nadväzovať kontakty s inými skupinami bojového šermu v stredoeuróskom regióne. Okrem košickej skupiny Sigismund sme sa už niekoľkokrát pri rôznych príležitostiach stretli hlavne so šermiarmi z poľského Fedru. Záujem o osobné zoznámenie sa a výmenu skúseností sa objavil i u niektorých susedov z Česka a Maďarska, menovite skupiny Pardubický spolek šermířský a Ars Ensis s Gyoru. Rozhodli sme sa preto naše tradičné jesenné sústredenie spojiť so seminárom dlhého meča, na ktorý boli pozvaní zástupcovia týchto skupín.
Termín stretnutia pripadol na víkend 16. a 17. októbra, miestom konania bola nám už dôverne známa telocvičňa základnej školy v Trstíne. Spočiatku sme sa tešili na šermiarov z každej krajiny V4, no kolegovia z Maďarska museli na poslednú chvíľu odriecť svoju účasť. Rovnako delegácia z Poľska mala byť pôvodne početnejšia. Napokon sme sa v sobotu ráno stretli traja páni z Federu, medzi nimi aj Adam Marek a Marcin Surdel - vedúci Vectiru, štyria páni a dáma z Pardubíc pod vedením Kamila Hozáka, za Sigismund sám vojak v poli Ľubo Lenin Orenič a šiesti z nás, Trnavčanov. Postupne podľa svojich časových možností pribúdali a odbúdali i ďalší členovia TŠC a tak sme chvíľami telocvičňu okupovali až šestnásti.
Veľký počet ľudí trochu spomalil plánovaný priebeh, harmonogram sa však posunul len mierne. Po vzájomnom predstavení a spoločnom nahliadnutí do jeho vytlačenej podoby sme sa spoločne rozhýbali. Hoci prvým na programe bol tréning zornhawu a windu, venovali sme čas sprvu nacvičovaniu práce nôh a strehu pri šerme. Práve táto oblasť je totiž v rôznych skupinách vnímaná odlišnými spôsobmi, častokrát sú rozdiely na ten správny streh priam protichodné.
Neskôr sme však do rúk chytili aj zbrane – konkrétne našu východziu a základnú – Langschwert. Pri zornhawe sme sa zamerali hlavne na jeho použitie pri prvom útoku. Winden, ako odpoveď na ofenzívny kryt súpera, bol neskôr celkom logickým pokračovaním. Zbrane, skúsenosti i spôsob prevedenia jednotlivých šermiarov boli rôzne – preto sme sa snažili čo najčastejšie meniť v rámci dvojíc pri cvičeniach. Práve skúsenosť s rôznymi oponentmi posúva ďalej v každej bojovej disciplíne, šerm nevynímajúc. Postupne sme sa prešermovali až k obednej pauze.
Po nej sme sa vrátili do telocvične k dlhému meču. Keďže seminár o kodexe Wallerstein sa musel vypustiť, mali sme čas sa vrátiť k cvičeniam z dopoludnia. Body z pflugu a absetzen ukončovali technickú časť prvého dňa, po ktorej nastala možnosť skúsiť si priateľský sparing s novými súpermi. Súperenie však prebiehalo menej masovo, vidina ďalšieho dňa v telocvični nabádala skôr k šetreniu síl.
Prvý deň sme naším hosťom spríjemnili menším posedením v trnavskej vinárni.
V šerme sme pokračovali aj v nedeľu. Po príchode do telocvične a rozcvičke si slovo vzal Marcin a previedol nás niekoľkými technikami tesáku – Langesmesseru. Oproti tým, ktoré sporadicky nacvičujeme aj my, sa zameral hlavne na riešenie situácií z malej vzdialenosti. Hoci boj tesákom je odvodzovaný od techník dlhého meča, voľná ľavá ruka, iná práca so zápästím pravej a kontaktnejší štýl vytvárajú iný pocit, ako pri šerme mečom – a tento pocit sme si ochotne skúsili.
Po obednej pauze sme sa vrátili k dlhému meču, konkrétne k nachreisen. Možnosť iných techník, pri ktorých sa šermiar vyhýba súperovmu seku bola dobrým námetom na diskusiu a výmenu skúseností.
Poslednou dvojicou stuckov tohto seminára boli zwerchhau a mutieren. Mutieren ako protitechnika na zwer, ktorá sa osvedčila i v iných situáciách v rámci sparingu ustúpilo mierne do úzadia a hlavný dôraz bol venovaný práve majstrovskému zweru. Nácvik tohto seku, ktorý okrem dobrého načasovania a sily vyžaduje i značnú dávku útočnosti a odvahy, bol prínosnou skúsenosťou všetkých zúčastnených.
Napokon vznikol priestor na voľný nácvik, sparing a diskusiu o technikách. Sparing bol opäť doménou pánov z Fedru. Tentokrát sa však okrem meča bojovalo aj tesákom. Bez väčších zranení sme sa napokon dostali až k záveru nášho seminára.
Spokojnosť našich hostí, ich pozitívny ohlas ako aj naše nové nadobudnuté skúsenosti sú pre nás nielen dobrou odmenou, ale i motiváciou rozvíjať dobré vzťahy v širšom regióne.
Odkazy:
Report z Poľska
Report z Pardubíc